Na autobusovej stanici som vystúpila po šiestich hodinách až pridlhej cesty, pre to som bola prekvapená, že toto mesto ma zaujalo už o piatej ráno a prebdenej noci. Myslím, že som doteraz v žiadnom inom meste nevidela ráno o piatej naplno pustenú fontánu, ktorá podotýkam nebola na námestí, ale zastrčená v jednej zadnej uličke. Už týmto fenoménom som sa do Nitry úplne zamilovala, aj keď to vlastne nie je nič extra. Nasledoval deň plný skúmania, v ktorom som sa snažila využiť každú sekundu. Samozrejme, že som nestihla prejsť všetko. Ako som na konci svojej cesty zistila, musela by som tam byť aspoň týždeň, aby som si stihla vychutnať naozaj všetko. Preto som sa radšej zamerala na miesta, ktoré ma z rozprávania asi zaujali najviac.
Náš spoznávanie sme začali na hrade. Myslím, že to je, bude a aj by mala byť prvá cesta všetkých cestovateľov po našom Slovensku (ak sa dostanú do Nitry). Aby ste sa nenudili, nebudem opisovať históriu tohto krásneho miesta, ale viem, že ak sa tam vyberiete nesmiete to obísť. Bolo by to ako navštíviť Paríž a nezájsť do Louvre.
Po vyškriabaní sa na hrad, rozhovoroch s cudzincami ( tých tam bolo prekvapivo veľa na môj vkus, ale v meste si už na to asi zvykli) sme sa mohli pohnúť ďalej. Nasledovala prechádzka po pešej zóne, fotka pred divadlom Andreja Bagara a konečne obed J.
Ako každá žena som si nenechala ujsť nákupy v „Mlynoch" a samozrejme, obrie sochy z piesku. Výstava ešte neskončila, tak ak si nájdete čas, skočte sa tam pozrieť. Mohli sme si pozrieť umelcov dokonca priamo pri práci a nebola som jediná, kto sa pri nich na pekných pár minút pristavil. Toto vám naozaj odporúčam zaradiť si do voľného času. A po Mlynoch sme sa vybrali zase ďalej a ďalej... No Nitra ma neočarila len svojimi pamiatkami a históriou, ale naozaj krásnym prostredím, kopou mladých ľudí a skvelou atmosférou. Človek sa tam proste musí cítiť šťastný a preto, ak u vás ešte stále kraľuje jarná depresia, ktorá už mala dávno skončiť, vyberte sa do Nitry. Uvidíte, že sa odtiaľ vrátite šťastnejší J .
