-V normálnom živote to neberiem ako tragédiu, ba skôr ako výhodu. Lepšie sa mi argumentuje za dobrú vec - vraví.
- Hádam za tvoju vec? - spýtal som sa tušiac kam mieri.
- No jasne, - súhlasil - z mojej strany lepšie hľadám argumenty či už za alebo proti, podľa toho o čo ide. -
- Ale to snáď každý - snažil som sa nenechať ho v depresii.
- Pravda je, ale ja som extrém - dodal hrajúc plačlivý tón.
Našťastie sme si potom zobrali na paškál nedeľnú efjednotku, veď diskusia o novinárskej praxi môjho priateľa nemala žiadny praktický význam.
Napadlo ma to až teraz, keď sa mi v rukách zhromaždila takmer reprezentatívna vzorka slovenských printových médií. S úsmevom som si povzdychol:
- Však ten môj extrémista by vážne mohol byť novinárom a do novinárskej obce by hádam aj zapadol. –
Aby som to uviedol na pravú mieru. Mohol by byť hlavne dopisovateľom bulvárneho plátku, ale na tých sa ostatní pozerajú trošku zvrchu. Nemusí však strácať hlavu. Aj serióznejšie médiá často vyžadujú od svojich novinárov ich názory, analýzy a komentáre (čo nebýva na škodu) a tu tiež argumentujú za svoju „dobrú vec“. A dopisovatelia týchto médií majú názor taký istý ako je ideová línia, ktorú razí dané médium. A podľa toho si ho kupujú aj jeho čitatelia.
Tak teda, nemohol by byť tento kamoš novinárom? Hádam aj mohol, veď prečo nie? Stačí nájsť médium, ktoré zdieľa jeho názor na spoločnosť a bude ochotné dať mu priestor.
PS 1: Pozdravujem všetkých novinárov, ktorí si vždy zistia všetky fakty a dajú možnosť vyjadriť sa aj druhej strane. LEN TAK ĎALEJ!!!
PS 2: Ja by som asi tiež nemal byť novinárom J.
