Pozerali na ňu IT špecialisti, ktorým sa nepáčil skrytý softvér. Potom sa k nej vyjadrovali bezpečnostní technici. Tí zase horekovali nad tým, že ten softík vystaví nechránený počítač nebezpečenstvu vírusov a hrozbám zo strany niektorých nepriateľských webstránok s rôznym nekalým obsahom. Nezabúdajme však ani na klasických štandardných či neštandardných užívateľov, teda spotrebiteľov. Spotrebiteľom celkom oprávnene na tejto veci prekážalo všeličo, a to v rôznych vzájomných kombináciách, ale aj oddelene. V prvom rade to bol softvér, ktorý sa im usalašil v ich stroji bez ich vedomia. Boli tu aj diery v „obrane“, ktoré soft spôsobil. Okrem toho sa asi málokomu páči, keď niekto sleduje, čo porába so svojou diskografiou, plus v neposlednom rade tu bola aj snaha, hoci márna, zabrániť kopírovaniu hudby, čo sa údajne nie veľmi podarilo. Z voľne dostupných informácií na internete sa totiž dozvieme, že zripovať či spáliť takéto CD dokáže takmer každá „lama“.
Táto búrka nevôle pôsobí na verejnosť ako masívna reklamná kampaň, čomu by sa asi najviac potešilo reklamné oddelenie spomenutej spoločnosti, keby táto reklama nebola výrazne negatívna.
Aby som však dospel k tomu, prečo tu vlastne rozpisujem úsmevné reálie jednej kiež by anekdoty, poďme do USA. Prečo? Jednoducho preto, že okrem všetkých spomenutých i opomenutých aspektov aféry, sa nám zjavil aj aspekt právny. Na to, aby sa právnik o niečo zaujímal, musí zavetriť riadny balík, možnosť veľmi lacno sa zviditeľniť alebo má jednoducho záujem sa tým zapodievať. Tretia možnosť sa vyskytuje v porovnaní s tými ostatnými len zriedka. Ale o právnikoch len v dobrom. Sám som jedným z nich. A v tomto príbehu nie sú tí zlí. V Texase sa objavila jedna z prvých lastovičiek. Súdny proces s „našou“ spoločnosťou. Tá podľa tvrdení obžaloby porušila tamojší Antispyvérový zákon. Texaský Attorney General G. Abbott teatrálne prehlásil, že Sony zaútočila s technologickou verziou podvodu plášťa a dýky proti spotrebiteľom tým, že skryla utajené súbory v ich počítačoch. Lavína súdnych sporov zasiahla aj LA, Chicago a Nový York, nevraviac o tom, že v Taliansku má túto story prešetriť justičná mašinéria, či náhodou nemohli byť poškodení aj samotní taliani.
Na záver len toľko. Ak by táto hračka 100%-ne fungovala bez toho, aby pôsobila negatívne v toľkých smeroch, ako si ja užívateľ/spotrebiteľ napálim záložnú kópiu, na ktorú mám právo aj podľa nášho Autorského zákona?
