Bola apokalypsou vlastného bytia,
ničená vo výkrikoch živého vytia.
Upálená čarodejka,
zabili monštrum v ľudskej koži.
Necíti bolesť, nemá city.
Tak ako chcela, budú o nej kolovať legendy i mýty.
Upálená pred očami všetkých bez chyby stojacích v dave.
Utrápi ich v ich vlastnej hlave.
Už od detstva stratená, nehodná, súdená,
no ona tušila, že nie nadarmo blúdila.
Cítila znamenia pri pohľade na nekonečno hviezd,
vtedy si uvedomila, všetkých ich môže viesť.
A tak čarodejka zhorená prekliata z popola povstala,
pozrela do nepriateľských očí,
silu na seba z noci zoslala,
uvedomila si, má ich všetkých vo svojej moci.