čarodejnica

Bola apokalypsou vlastného bytia,

ničená vo výkrikoch živého vytia.

Upálená čarodejka,

zabili monštrum v ľudskej koži.

Necíti bolesť, nemá city.

Tak ako chcela, budú o nej kolovať legendy i mýty.

Upálená pred očami všetkých bez chyby stojacích v dave.

Utrápi ich v ich vlastnej hlave.

Už od detstva stratená, nehodná, súdená,

no ona tušila, že nie nadarmo blúdila.

Cítila znamenia pri pohľade na nekonečno hviezd,

vtedy si uvedomila, všetkých ich môže viesť.

A tak čarodejka zhorená prekliata z popola povstala,

pozrela do nepriateľských očí,

silu na seba z noci zoslala,

uvedomila si, má ich všetkých vo svojej moci.