Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
No a ja som hrešila tak,
že mojimi žilami začali pretekať stoky,
ľudia tvrdili,
že môj rozum mi ukradli roky
a boli ozvenou mojej prítomnosti,
zatuchnutou spomienkou hnilosti.
No a teraz?
Teraz vitajte vo svete dospelosti,
verím,
že ste svoje hriechy mladosti,
vykúpili v popole chamtivosti.
Vaše duše skameneli
a na vlastné ideály zanevreli.
Zabudli ste dýchať vzduch
a pľujete do hladných, otvorených rúk.
Ďakujete tváram zverov,
ktorí vám kážu kráčať mŕtvym smerom.
Ste len nočnou morou mojej mladosti,
vtedy mnou zmietali pochybnosti,
no teraz sa hanbím byť súčasťou vašej strojenosti.
Vtedy sme hrešili,
no boli sme prchkým šumom vetra,
vyťahanou nitkou babkinho svetra.
Teraz sme čistí ako kvety ľalií,
bohvie,
či by naše odrazy z mladosti,
takú pretvárku strávili.
