My, dievčatá
To bláznivé dievča,
čo v každej z nás sa skrýva,
občas zostane len ako predstava niečia,
no tak to už raz býva.
Svet vidieť túžila,
sladkou francúzštinou ukradnúť niekomu dych,
no namiesto toho na mape sveta len prstom krúžila
a zostala pohrúžená v prachu kuchárskych kníh.
Rozprávky si predstavovala,
no šťastné konce mala vlastné,
zlatú rybku si vytvarovala,
no nad jej želaním každý len žasne.
Šťastná chcela byť,
slobodná naveky,
v piesňach ako Lucy in the sky žiť,
neriešiť nič rovnako ako človek praveký.
No je niečo, čo jej neukradnú ani roky,
jej hlasitý smiech,
keď sa niekomu popletú kroky
a myseľ mu múti lieh.
A možno zostane stále paňou snivou,
nech jej meno nezatienia ani chmáry,
prosím, nerozlúčte sa nikdy s dievčinou bláznivou,
nech je vráskou vyrytou na každej ženskej tvári.
