Stredná cesta sa zdá byť ideálna, v prípade Ukrajiny, je to Ukrajina samotná.
Je mimoriadne náročné nájsť zlatý stred, hlavne v čase, kedy je protest alebo revolúcia, poprípade vojna, pretože v takýchto prípadoch je človek ovplyvňovaný mnohými nenápadnými vplyvmi, ktoré sa ako ploštice vsugerujú človeku do mysle a ten si to ani len neuvedomí a názor, ktorý vytvorí niekto iný a šikovne ho implementuje do ľudskej mysle, považuje za vlastný, nespochybniteľný.
Keď začali protesty na Ukrajine, v prvom rade som si spomenula na všetko, čo som vedela o systéme už predtým a nezabudla som ani na vlastné skúsenosti alebo skúsenosti mojich rodičov pri každoročnej dovolenke na Ukrajine. Napadla ma jediná vec a to, že ak existuje karma a systém- všetko sa raz vráti, revolúcia je výsledok. Raz k tomu muselo dôjsť.
Bytostne sa ma však dotýka, keď niekto vidí situáciu len z jednej strany, takému človeku by som poradila, nech si naštuduje situáciu v krajine pred revolúciou, pretože inak môžu vznikať nedorozumenia.
Taktiež som sa už stretla s názorom, že človek, ktorý sa postaví na nejaký meeting, ktorý sa týka situácií na Ukrajine, je automaticky ovca, ktorá ide s davom. Áno, som jedna z tých, ktorá tam stála a ak toto ma byť hriech, tak som zhrešila. Ak vyjadriť ľútosť nad ľuďmi, ktorí prišli o život, aspoň takto ukázať, že mi situácia nie je ľahostajná, som ovca a pevne verím, že najväčšia.
Niekedy je ťažké nájsť zlatú strednú cestu, ale nie je také náročné nájsť jej začiatok. Avšak, aký je koniec?
Prosím, policajti, nezabíjajte demonštrantov a demonštranti, nezabíjajte policajtov. Prosím, Ukrajinci, nezabíjajte Ukrajincov. Prosím, ľudia, nezabíjajte ľudí, pretože nešťastné konce by sa nikdy nemali čítať deťom pred spaním. Nech sa zastaví násilie, šťastné konce si zaslúži každý.