V žiadnom prípade nechcem znieť bláznivo, hoci úvodom by som Vás pravdepodobne nepresvedčila o mojom duševnom zdraví, no mám pocit, že každý z nás má vlastnú Pandorinu skrinku svojich bláznovstiev, ktoré ho robia tak nekonečne šťastným a myslím, že tieto drobné nezmysly, ktoré dávam na papier, sú tou mojou.
...no skutočne je šťastie už tak neaktuálne, že ho treba propagovať?! Nejde tu predsa o vložky do topánok a ani zubnú pastu proti paradentóze, ide tu o to, čo má každý z nás v sebe bez ohľadu na stav, dobu, storočie alebo vek, i preto ma výzva 100 dní šťastia zaskočila. Zdalo sa mi to priam zúfale robiť agendu šťastiu. Prečo? Predsa tu nejde o dobu a výhovorky na skazený svet. Jednoducho je to v našom vnútri a musíme to cítiť, nepotrebujeme o ňom hovoriť a ani vymýšľať siahodlhé definície.
Pýtaj sa ma koľko chceš, nič také ako slová nedokážu pokryť čistú radosť. Jednoznačne sa pri otázke typu, čo je to šťastie, zasmejem, možno sa začervenám, potom siahnem po jednom zo svojich bláznivých nezmyslov a budem sa snažiť vyčariť ti úsmev na tvári. Možno len tak dúfať, že v rovnakej chvíli raz otvorí svoju Pandorinu skrinku celý svet...
