Holubičí, srdečný, prajný je tento národ (len škoda, že: „Skapala mi koza, susedovi nech zdochnú dve!“). Koľko ľudí, toľko názorov...
Aj ja si teda poviem svoje, tentokrát na margo úradníckej šikany. Všemocný Úrad, ako vystrihnutý z Kafkových najhlbších delírií, ma ustavične prenasleduje...! Berie mi právo slobodného rozhodovania (rozhoduje On), okráda ma o nemalé finančné prostriedky (akási Smernica EÚ múdro predpisuje, že výkon byrokratickej mašinérie môže byť spoplatnený len do výšky reálnych nákladov. Napr. TT SK mi do poplatku za Povolenie na prevádzku ambulancie zarátal asi aj likvidáciu jadrového odpadu pro capite, inak si ťažko vysvetliť tú sumu), oberá ma o drahocenný čas, ktorý by som mohol venovať pacientom a hľadaniu riešení ich problémov, kladie neustále nové ultimatívne podmienky dobreženie mojej existencie, čím ma slušne povedané serie (pardon, ale čo si to vážený Úrad dovoľuje, zasahovať do môjho života takto neprípustne za moje dane a mnou zarobené a nechtiac zaplatené poplatky?), správa sa ako keby nemal slúžiť mne, občanovi civilizovanej krajiny, ale chrániť akýsi vyšší princíp, o ktorého jestvovaní je snáď presvedčených tých slabých 15 percent voličov Smeru v nadchádzajúcich (dúfajme, že čo najpredčasnejších) parlamentných voľbách, a tak by som mohol pokračovať vo výpočte impotencií (núkalo by sa povedať: „čoho všetkého je Úrad ‚schopný‘“) všemocných veľavážených ustanovizní, líšiacich sa od ostatného sveta v prvom rade pečiatkou (ideálne okrúhlou) a potom aj podpisom príslušného funkcionára.
Slovenská byrokracia zaznamenala nevídaný posun. Už nezamestnáva výlučne absolventky tzv. Obchodnej (prepytujem) akadémie (Bože, za svet si nespomeniem, ako sa táto liaheň administratívnych síl volala za starého režimu!), ale aj osoby (nie osobnosti) s vysokoškolským titulom (nie vzdelaním). Ohromný krok pre celé ľudstvo, zvlášť uvedomiac si, že najvyššie dosiahnuté stredoškolské vzdelanie je dnes už výsadou sociopatov či oligofrenikov. Takže hocijakí nedouk z lazov Vás poučí o zákonoch (právnický, nie právny), pričom už pri zbežnom nahliadnutí do príslušnej legislatívy (prízvukujem, že na vlastné riziko, pretože to, čo sa v tejto republike honosí označením „zákon“, je častokrát iba vrúcnym želaním zákonom byť, takže okrem vredov na dvanástniku môžte položiť pevný základ ischemickej chorobe srdca a obdobným „hnusným hostinám“) či krátkej konzultácii s právnikom v danej oblasti zbehlým (ešte stále nie vzdelaným) sa dozviete, že príslušný kompetentný pracovník (lepší je asi výraz pracovná sila, čo je už iba kúštik od úderníka) tára ako Palacký (pri všetkej úcte k menovanému) a že prípadný akademický titul v právnych vedách dosiahol za úplatu na prepytujem Akadémii policajného zboru.
„Veru, veru hovorím Vám“, rozhodol som sa všemocný (nie Všemohúci) Úrad ignorovať. Mŕtvy chrobák, lepšie povedané: „Ja na tieto sprostosti nemám čas!“, dúfajúc, že z okresu neprídu hodnotiť výzdobu k Oslobodeniu.
