Chuť slzy

Skúšali ste už chuť slzy? Chutí zvláštne. Moja kamarátka, dobrá biologička, by mi určite povedala, že slza je dôsledkom slzných žliaz alebo podobnej veci (v akých sa ja nevyznám), ale myslím takú naozajstnú chuť slzy, aj ten pocit. V ústach mám pri plači sladko a slza mi celú chuť ozvláštni.

Mám rada chuť slzy, aj keď sa síce kotúľa v mojom zármutku. Slzy a plač sú čarovná záležitosť, aj keď to znie najskôr čudne. Keď plačem, hovorím si, aká som hlúpa, že plačem. Popritom zistím, že je ešte veľa vecí, ktoré milujem a ktoré bolia. Práve tie veci zo mňa robia človeka a dávajú mi chuť plakať. Plač v podstate nemám rada, lebo prejaví pred inými, čo je vo mne citlivé a čo si strážim. Keď ma vidia plakať pre veci, ktoré sú nepodstatné, je to mrzutosť z vyvŕšených vecí.

Ozajstný plač? Cenná perla. Keď iní plačú, robí ma to silnou a ochotnou pomôcť. Aj keď ma ich zármutok bolí, viem, že som pre nich cenná, ukazujú mi svoju perlu. Keď sa roztvorí ulita, je to ako zazrieť svetlo v tmavých útrobách zahalených závojom. A tam je ukrytá duša.