Pred tým milučký, zhovorčivý – so všetkým o všetkom.Teraz sa sústreďuje iba na školu – áno, škola je potrebná, ale nie je dobrés ňou žiť celý život. Stať sa tým „najvzornejším.“
Byť telom aj duchom v škole. Nevnímať nič, iba učiť sa.Kamaráti, kolegovia, rodina – to všetko potom človek stráca. Mizne mu pojemo čase, o láske, či už k rodine, alebo kamarátskej láske, miznevšetko, čo mal, mohol mať.
Už to nie je také úžasné. Vždy som sa tešil, že prežijemkúsok dňa s ním, stále som sa tešil. Keď som si s ním písal, cezo mňapretekalo vzrušenie. Nemohol som sa dočkať kedy a ako s ním budem. A teraz? Teraz už je to iba o tom, že s ním musím byť. Pomaličky si zvykámaj na to, že na mňa kašle. Nie je reč o ničom. Proste nedá sa.
Boli časy, keď sme spolu vystrájali hocijaké huncútstva.Čokoľvek. Aj nezmyselné veci, ale bavili sme sa na tom! A bavili sme ajostatných!
Časy sa menia – staré auto sa dá vymeniť za nové.A človek? Doteraz som si myslel, že ľudia sa menia, ale v inom slovazmysle. A až teraz som pochopil, že sa dá zmeniť! Dokonca až o 180 stupňov.
