Možno si poviete: „Veď je to obyčajná vec.“ Možno mátepravdu.
Môžete mať radi niekoho , koho ste pred rokmi z dušenenávideli?
Odpoveď znie: „áno. Môžete.“
Keď som sa s ňou zoznámil, bol teplý večer. Bolo to najednom sústredení. Veď to poznáte : ráno sa skúša a večer sa ide „vypáliťčerv.“ My sme si teda poriadne vypálili.Ráno z toho boli poriadne „sušáky.“ No, v ten večer sa udialo veľavecí.
Človek si ani neuvedomuje, ale pri takom pití alkoholu sastanú rôzne situácie. Či už sa stane to, že niekto to „prepískne“s alkoholom, a potom mu je neznesiteľne zle. A dokonca za toviní iných. Nie seba.
Stáva sa aj to, že človek je mimo, ide za najbližšímzvieraťom, tancuje pred ním, a chváli sa, že to zviera sa doňho zamilovalo, tak ako aj ondoň. Alebo sa zatúlajú dva podnapitý ľudia (opačného pohlavia) do najbližšieho lesíka a tam strávia pekný večer.
Alebo sa sniekým zoznámite….
To bol môj prípad. Priznávam . Bol som v podnapitomstave a hovoril som rôzne veci a aj hrozné veci.
„No čo?! Máte ešte nejaký alkohol?“
„Ale jasné, tu máš..“
„Dikes. Inak ja som Miro..“
„Miro?“ (zvolalniekto z postele)
„áno.“
„šak ja ťa poznám.“
Otočil som sa a videl som podnapitú krásnu mladúslečnu. Pomyslel som si: „Hm.. dokonalá. Treba ju zlákať do postelea potom odhodiť.“ Zrazu akoby ma oblial pot. Veď ja ju poznám. To je....áno... to je ona.
„poznám ťa, .... ty si beáta, že?“
„áno..odkiaľ vieš, že..“
„poznám sa s tvojou sesternicou“
„aha.“
Jej sesternica mi o nej hovorila samé pozitíva. Hlavneo jej kráse. No, nechal som sa počuť aj o iných charakteristikách jejosoby. Dotieravá, namyslená, rada strieda svoje „lásky.“ Nechápal som ,a nevedel som čomu mám veriť. Nakoniec som veril tomu horšiemu. Aj našezoznámenie – síce navonok prebiehalo úprimne, zo srdca a kultivovane, no vovnútri sme si každý mysleli o tom druhom, len to najhoršie.
Na druhý rok sme sa stretávali častejšie, a aj sme saveľa rozprávali. Naše dialógy boli plané a plné hnevu. Ani jedenz nás si nechcel toho druhého „pripustiť k telu.“
Po určitom čase som sa dozvedel, že ma aj za chrbtomohovára. Tak som si povedal dosť ! Ja až tak ďaleko nezájdem. Nie som taký.
S jej sesternicou som sa stretával občas. Sem – tam somsa jej opýtal na Beátu, ale vždy len ohrnula nosom a niečo si zamrmlalapopod nos.
S pribúdajúcimi rokmi sa náš vzťah menil. Menil sav pozitívnom ale aj v negatívnom zmysle. Možno to bolo iba preto, žesme sa častejšie stretávali .
„Musím ti niečo povedať..“
„No tak hovor“ – odvrkol som.
„Ty nie si taký , akého mi ťa opísali.“
„čo tým myslíš? ... no dobre... ja viem, nie som najkrajší,ak ti ide iba o to a ak chceš so mnou skončiť náš pracovný vzťah, taknech sa páči.“ – myslel som si, pretože vyzerala byť dosť namyslená .
„Nie ... o to nejde. Vieš, ...moja sesternica... jestrašná. Natárala mi o tebe neznesiteľné veci, a aj to, že sikurevník a každého hneď ohováraš.“
„Prosííím???“ – začudoval som sa – „Niečo podobné hovorilamne o tebe.“
Po určitom čase som zistil, že mi každý ,kto hovoril o Beáte,klamal. Chceli ma proti nej poštvať. Niečoho sa báli. Ale čoho? Sám somnechápal.
Beátu som si veľmi obľúbil, možno aj ona mňa. No, nečakalsom jednu vec: že sa do nej zamilujem ! Každý by ma vysmial. Že ja - človekpovahovo iný ako ona... s ňou že by som mal chodiť ? To je predsa nasmiech. Nemá to logiku.
Áno, zaľúbil som sa do nej. Síce - nevedel som ako... veďlen pred časom som ju neznášal.
Totálne neznesiteľnákrutosť.
Srdcu nerozkážeš! To je pravda.
Dnes sú z nás kolegovia, a dobrí kamaráti.
Nikdy som jej nepovedal, že ju ľúbim. Sám by som si pripadalna smiech, pretože taká baba si môže vyberať koho chce a koho zas nie.S jej krásou ... s jej krásou by zdolala všetky divy sveta.
No, keby mala otvoriťsvoje srdce naplno a rozmýšľať iba ním, tak moooožno, mooožno, by som bolna zozname aj ja.
Možno.
