Počuť vŕzganie prahu medzidverami. Akoby niekto s ťažšou váhou stúpil naň.
- Mmm (pomaly sa preberám zo spánku) . Kto tu je?
- To som ja
- Kto ja?
Zrazu sa vo dverách zjaví známasilueta. Silueta človeka, ktorého mám veľmi rád. Snažím a zistiť kto toje, no on sa mi nechce ukázať .
- kto si?
- Nepoznáš ma? Si ty teda vnuk.
- Dedko? (nadšene som skríkol) ... Čo tu robíš?
- Prišiel som sa rozlúčiť
- Rozlúčiť? A kam ideš?
- Do neznáma. Tam, kde ty ešte nesmieš vkročiť. Už sapresypali hodiny z jednej i z druhej strany. Mal som ťa rád,a ty to vieš, aj keď to tak niekedy nevyzeralo. Tak ale veď ma poznáš.Nechcel som ti nikdy nič urobiť ..
- Dedko, čo to rozprávaš? Ako keby sa ti niečo stalo.
- Lietam. Tak ako som vždy chcel. Mám tu všetkéhodostatok. No chýba mi láska. Chýbaš mi ty a celá rodina. Prepáč, musím sisadnúť, oťažievajú mi nohy.
- Sadni si, dedko.
- Ďakujem.. Nikdy som nikomu nechcel zle, aj keď maniekedy rozčuľovali určité veci... ale to nie je podstatné. Už musím ísť.
- Nechoď ! (kričím)
- Musím , už nevládzem. No ty sa nevzdávaj, bojuj,pretože to sa mi páči. A bojuj až dokonca.. tak ako som sa snažil jabojovať.
- Neodchádzaj..
- Kedy ma prídeš navštíviť?
- Hneď keď budem mať čas. Teraz mám toho strašne veľa.
- ..verím ti. Len, aby nebolo neskoro..
„Lapaloma adié chcem a ľubiť stále
celý život chcem prežiť len s tebou
dúfam aj ty so mnou.“
