Áno, viem, sú to len dve slová, ktoré sa ľahkonapíšu... ale ťažko sa hovoria. Sú to slová, ktoré môžu zmeniť svet, zmeniťľudí.
Bál som sa to povedať. Prečo? Pretože nevedel som ako na to.Síce každý ma pozná, že nemám problém sa vyjadrovať, nemám problém povedať svojnázor, svoje pocity. To je pravda! No, ťažko je povedať niečo človeku,o ktorom viete všetko, ste s ním dobrý kamarát, poznáte sa dlho.Nevedel som, pravdupovediac, srdce mi vždy zovieralo, keď som toho človekavidel, správal sa k nemu tak ako vždy, nedal som nič na sebe znať.
Možno to bola chyba.
Dal som si stretnutie s jednou mojou veľmi dobroukamoškou. Môžem povedať, že to je môj ozajstný priateľ, človek s ktorým sakedykoľvek a na akúkoľvek tému môžem porozprávať. Viem, že si nájde na mňačas. Viem, že sa mi snaží pomôcť.
Prežíval som vtedy obdobie, keď sa mi všetko „posralo.“Nevedel som kadiaľ mám ísť, akú cestu treba zvoliť a či vôbec nejaká cestaexistuje.
Išli sme na kofolku a rozprávali a rozprávali..Nič nie je krajšie, ako keď človek môže počúvať a dokáže byť počúvaný.Smiali sme sa na veciach, ktoré sú už minulosťou, ale aj v tomto čase sana nich dá schuti dobre zasmiať.
„Pusti si reggae a zabudneš na všetko. Skús to..“
„Nikdy sa neboj povedať niečo, čo je dôležité, čo chceš abyľudia vedeli . Nehanbi sa za to.“
Priznám sa, bol som bezradný. I keď je to banalita,a možno hlúposť , že som nedokázal povedať niekomu, že ho ľúbim. No,kamoška mi veľmi dobre poradila. „Všetky veci, ktoré vyzerajú byť zložité, niesú . Niekedy stačí aj tá najjednoduchšia cesta.“ Dám príklad: Ako dostanete slona do chladničky? Veľaľudí by povedalo, že ho rozkrájajú, alebo kto vie čo. Ale odpoveď je jednoduchá:Otvoríte dvere na chladničke a strčíte ho tam. A druhá otázka: Ako dostanete žirafu do chladničky? ––otvoríte chladničku, vyberiete slona a dáte tam žirafu.
Chvíľu som rozmýšľal ako to urobím, ako to poviem tej, ktorúľúbim. Jednoducho. Dáme stretko a „priznám sa.“
Aj som tak o pár dní urobil. V deň „D“ som bolúplne v pohode. No, prišla tá správna chvíľa a srdce mi búchalo akonikdy. „Ľúbim ťa“- zrazu zo mňa vyhŕklo po dlhšom predhovore. „Uf.“ Vnútorne sami uľavilo. Bál som sa čo na to povie, ako to zoberie.
V terajšej časti života sa už na takéto veci pozeráminými očami. Vždy existuje cesta! Je len na nás, akú si zvolíme. Či pôjdeme toutŕnistou, alebo tou ktorá má hladký povrch.
... Alebo si môžeme vyšliapať vlastnú!
