Neprešiel ani jeden deň a dievčaťu sa zapáčil chlapec.Lenže on o ňu nemal záujem. Bral ju iba ako sympatickú babu, s ktorousa zoznámil na jednom koncerte. Od kamaráta sa neskôr dozvedel, ako rada balíchlapov a ako rada si s nimi užíva. Či už nechcene, alebo chcene. No,jedno vie: „zaľúbi, odľúbi a znovu zaľúbi sa veľmi rýchlo.“
Preto ju ani nechcel mať „pri tele“ – poznať sa s ňou bližšie.Akože „ahoj. Ako sa máš?“ – takúto konverzáciu chcel, nič osobnejšie, nič „pritele.“
„Ona ťa ľúbi“- povedal chlapcovi raz jeden spolužiak.
„Vážne? To nemôže byť pravda.. Veď ...“
„áno , ľúbi ťa. Je to snáď nepochopiteľné?“
Chlapec stál s údivom a pozeral na spolužiaka bezpohnutia oka, pokrčenia nosu, bez mimiky. Zamrznuto.
„Si v pohode?“ pýta sa o chvíľu spolužiak.
„nooo, ale áno...“
Nie žeby to bolo preňho nepochopiteľné, ale nevedel to stráviť.V určitom zmysle: Nechcel sa tej babe zapáčiť. Snažil sa jej vyhýbať.
Bol opustený. Sám to chcel.No, na druhej strane chcel byť milovaný milovanou osobou. Ako to už v živote býva:zaľúbiš sa do toho, ktorý ťa nechce. A ten, ktorý ťa chce, toho nemáš rád. Ani chlapec nebol výnimkou života.
Nevedel ako jej má povedať, že k nej nič necíti,pretože ešte nikomu také vety nehovoril. Vždy iba s bolesťou počúval tietoslová od najbližšej osoby. Vždy sa stával „trpiteľom.“ V žiadne chvíľkenenechal pociťovať iných, aby trpeli. Radšej trpel on.
No teraz sa karta obrátila a musí dať pocítiť niekomu,ako bolí láska, ako bolia slová, ktorých sa všetci bojíme, keď „sme si nie naistom.“
Pre dievča je chlapec celým svetom. Spravila by pre nehočokoľvek. Konečne ho ľúbi tak ako by mala ľúbiť. Žiadne hrádky, mojkanie sa,myslenie na nekalé veci... Len a len Čistá láska .
Lenže on ju musí sklamať.... Urobiť to, čo ešte nikdyneurobil...
Bude to bolieť, ale ...
