Mal som kamošku, ktorú som mal rád. Trošku viac. Nebolo tonič vážne, ale mal som ju rád preto, lebo som sa s ňou cítil dobre. Veď topoznáte: je to niekto s kým až tak nemusíte byť, ale keď ste s ním,tak „žijete tou správnou notou.“
No, zrazu spravila nepochopiteľné gestá. Nechápal som, nobolo vidieť , že ani ona.
Naše kamarátstvo, ktoré trvalo štyri roky, sa v okamihupresypalo pomedzi prsty ako piesok. Nestihol som zachytiť posledné zvyškypiesku. Nestihol som zachrániť dokopy nič.
Poznám jedno dievča, tiež okolo štyroch rokov, a nikdysom sa ňou nepohádal. I keď sa k tomu niekedy schyľovalo. No, nikdysme sa k tomu nedostali. Vždy sa to zvrtlo iným smerom. Iným než smeobidvaja čakali . Či už sa to prevrátilo na humor, alebo sme prehodili tému. Prvýrok, čo sme sa spoznali, tak som si ani neuvedomil, že s ňou vydržímv kamarátstve dlhšie než ten jeden rok.
Druhý rok nášho kamarátstva sa niesol v duchu – „ keďsi vonku – pozdravím ťa, aj to len možno.“ Bolo to aj z mojej strany, aj z jej strany. Nikto sanesťažoval. Obidvom stranám to vyhovovalo.
Poznal som niekoho, kto urobil do mojej duše veľký reznožom. Vždy som si ho obraňoval , pred rodičmi, pred kamarátmi, pred všetkými.Prečo? Myslel som si , že ten človek je taký, aký som ho sprvu poznal. Človeksa mení. Ja to beriem. Ale, žeby až tak?
Bola to žena. Miloval som ju. Fyzicky i psychicky.V jeden krásny deň som ju šiel pozrieť. Kúpil som jej čokoládu. Bielu .Takú mala najradšej. Dva mesiace mi tvrdila, že ma ľúbi, ale ľúbila ma naozaj?Bola to pretvárka? Alebo to robí každému?
Ako som si kráčal po moste, bol som plný rôznych pozitívnychpocitov. Vidím ju. Blížila sa ku mne. Nebola sama. Išla s niekým, koho somnepoznal. Držala sa s ním za ruku, neodzdravila ma. Keď okolo mňaprechádzala, tak si ,akoby na truc, dala s ním pusu. Zranila mňa, pokazilavšetko pekné, čo bolo.
S odstupom času sa na viaceré veci pozerá človek inak.Veci by riešil úplne iným spôsobom. A ony? Nie... Ony nie. Sú také , akésú, a nič ich nezmení. Možno by potrebovali dostať poriadnu facku od života.Až potom by si uvedomili, že s kamarátstvom netreba hazardovaťa neklamať seba a ani ostatních o tom, čo nie je pravda.
Týmto článkom som chcel vyjadriť a matne poukázať na ľudí, ktorí žijú medzi nami, a navonok satvária, že nás majú radi, no pritom nás ohovárajú, očierňujú mená, nenávidia .Verte, viem veľmi dobre o čom hovorím.
