Znova prichádzajú Vianoce a ja mám zo dňa na deň lepšiu náladu. No, zároveň sa dokážem čoraz viac do hĺbky zamýšľať nad vecami a písať o nich. Tým som nechcel povedať, že keby neboli Vianoce, tak neviem rozmýšľať. Na druhej strane, všetko to súvisí aj s časom. Na tieto sviatky času veľa nebýva, no akoby zázrakom ja si viem nájsť čas aj na takéto, pre niektorých, „inosti.“ Som rád, že konečne mám čas, ktorý môžem venovať sebe. Svojim pocitom, náladám a myšlienkam, ktoré si môžem usporiadať . Po pravde – už som to potreboval. Nevyhnutne. Ako každý človek.
Veď uznajte : byť s tými istými ľuďmi v práci, na obede, vo voľnom čase (ktorého je veľmi málo). Proste deň čo deň prežívať a vidieť tie isté chyby, namyslenosť, aroganciu, tú istú očami trhajúcu dokonalosť. Áno, potom z toho vzniká tzv. PONORKA.
Vtedy je najlepšie vyhľadať človeka, ktorý vypočuje a možnože aj dá nejakú radu „do života.“ Ja som takého človeka našiel a som veľmi rád, že ho mám. Naozaj ! I keď sú dni kedy ho nechcem vidieť, nie že by som ho znenávidel, ale proste nemám potrebu ho ani len pozdraviť. A potom príde ďalší deň a ja si to trošku vyčítam. Trošičku. Ale neberiem to až príliš vážne. Viem, že to ten človek chápe ako normálny proces vzťahu medzi dvomi ľuďmi. Raz je pekne, inokedy prší.
„Aj zo zlého sa dá vyťažiť niečo dobré.“ To som si tiež myslel, ale ...
Spoznal som niekoho ďalšieho – ženu . Je to opak ženy, ktorú som už opisoval v tomto príbehu. Poviem Vám, je to diabol. No diabol v inom ponímaní. I keď dlho som hľadal a dúfal, že objavím v nej nejakú „sladkosť.“ Nakoniec som ju našiel, ale neviem pochopiť prečo si vytvára pancier - dobrú stránku zakrýva tou zlou. Vidia to aj iní , nielen ja.
Veci sa neskôr mali inak, ako som čakal. A tak zo vzťahového trojuholníka sa stával päťuholník a ja som sa strácal a niekedy nechal viesť niečím, čo neviem popísať.
Príbeh jednoznačne okorenila ďalšia zvodkyňa menom „sexuálny diabol“ , a ja som jej podľahol. Chcel som tomu zabrániť, vedel som, čo robím, ale nešlo to. Vychutnával som si ju celú. Bolo mi s ňou dobre, ale iba z tejto stránky.
Naopak, na ďalší deň som sa tešil zo stretnutia s anjelom. Vždy som bol naplnený duševným pokojom a ľudskosťou. Neopísateľný pocit. Veľmi si vážim takéhoto človeka, i keď viem, že niektoré veci ktoré som s ním prežil, nerobil iba pre mňa. Urobil by to aj pre ostatných, ale sú aj veci, ktoré zostanú hlboko v mojom srdci - iba moje a jej = prosto naše!
Hm... možno som sa do nej zaľúbil, možno nie. Nie som jediný, ktorý by chcel mať takú osobu pri sebe, a tým sa to trošku skomplikovalo.
Niekedy som sa pristihol v stave, kedy som cítil, že som na nej závislý. No hneď som sa spamätal.
A čo s tým diablom v inom ponímaní? Toho , keď som stretol a snažil sa byť milý pri každom rozhovore, odchádzal som naštvaný a s veľmi negatívnou náladou.
Hm..
Čím to je, že keď neočakávame žiadnu zmenu, možnosť na lepší život a sme spokojní s tým čo máme, naraz sa nám núka toľko možností, i keď nie vždy dobrích, ale predsa ?!
... a prečo sa častokrát chytáme nesprávnych povrázkov, o ktorých vieme, že nám nedajú to čo chceme, a napriek tomu ideme do toho ?!
Iba niekde hlboko v nás môžeme nájsť odpoveď.
.. alebo ju za nás nájdu iní.
