Ďalší rok chodenia do ZUŠ. Tešil som sa na nových ľudí , nové zážitky ...
15.00 hod. - otváram dvere a vchádzam... Vidím staré i nové tváre. Vidím aj Moniku.... áno, to je tá, ktorú nemám veľmi v láske. Ach, ešte stále jej šľahajú z očí plamene.
Pozdravila ma. Trpko som sa pousmial a pomedzi zuby odzdravil. To zas teda bude rok ! S ňou!
15. október 2007. Prešiel už mesiac a už som trochu múdrejší. A aj k Monike sa správam inak. Prečo? Neviem, niečo v mojom vnútri ma núti aby som nebol taký zlý!
Končí nám hodina. Balíme sa . Príde ku mne a opýta sa ma:
- Kadiaľ ideš domov?
- Okolo Billy - tam kde je zastávka.
- ja idem tam, na tú zastávku. Tak môžme ísť spolu (s nadšením hovorila)
- Noo, môžme.
Prišli sme na zastávku. Počkal som s ňou. Rozprávali sme sa o mnohích veciach .. O láske, o živote, o alkohole .. o cigaretách. Vytiahla krabičku a zapálila si. Pýtam sa jej:
- Ty fajčíš?
- áno. Už dlho.
V tej chvíli sa mi sprotivila .
Dosť dlho sme sa kvôli týmto veciam hádali. Jej to bolo očividne jedno, ale mne nie. Ja som ju mal nadovšetko rád. Možno, až príliš. Neviem prečo.
Vždy , keď som bol s ňou a zapálila si - tak som mal nechuť. Nechuť do života, nechuť do všetkého. Toto všetko spôsobovalo to, že môj cit k nej sa pomaličky strácal ... do neznáma.
