Citát, v ktorom je každé slovo pravdivé. Niekedy ani netušíme, že takéto citáty nám dosť často ovplyvňujú život.
––––
Každý z nás si vo svojom živote vysníval svoje ciele, život, kariéru.. No aj svoju vytúženú ideálnu ženu, muža. Takisto to je aj so mnou. Nie som iný ako ostatní.
Každodenne sa zamilovávam do všedných, obyčajných vecí, každý deň sa mi zapáči niekto iný. Stále nachádzam veľa nových charakterov, konania ľudí pri najrôznejších situáciách. Stretávam sa s pozitívnymi i negatívnymi vzťahmi. No, každý vzťah dá človeku nový obzor na ceste spoznávania chutí života.
O čom všetkom môžeme snívať?
Snívame o lepšom zamestnaní, peniazoch, novom aute, smrti, či o dokonalej láske. Priznám sa, rád snívam. O čomkoľvek. Najradšej o tom, čo nikdy nebudem mať.
Je tomu nejaký ten „piatok.“ Spoznal som niekoho, koho som si obľúbil. I keď naše prvé stretnutie bolo pracovné a proti mojej srsti, priznám sa, nechcel som s ňou pracovať. Myslel som si, že sa na tú prácu nehodí. Vzývala na mňa namyslenosťou a aroganciou. Nakoniec naša spolupráca dopadla celkom dobre. Neskôr sme sa dali do reči a stali sa z nás kamaráti. Po čase to prerástlo k lepšiemu kamarátstvu. Cítil som, že môže byť z toho aj možno viac. Uponáhľal som to, a moje „vízie“ zlyhali. Precenil som svoje sily. Na druhej strane som si uvedomil, že urýchlené veci sú nanič. Zbytočne chceme viac, keď nemáme z čoho v určitú chvíľu ťažiť.
Nebolo dňa, keď som na ňu nemyslel. Ale ako to býva zvykom – vždy príde okamih, ktorý zmení (aspoň na chvíľu) nazeranie na človeka. „Tak mi treba“ – povedal som si a začal som si vyčítať všetko, čo som pre ňu urobil (nebolo toho veľa). O pár hodín som už zase plával v tom istom víre snenia.
Čosi ma k nej priťahovalo čím ďalej, tým viac. Možno aj vzhľadom na to, že sa blížil deň, ktorý nás delil od každodenného stretávania sa.
Vždy to bolo tak, že sme sa k sebe viac približovali a keď to vyzeralo na posunutie vo vzťahu o ďalšiu priečku, prišiel moment, keď som zistil, že nie je tá pravá. Ale nezanevrel som na ňu. Prečo? To by vyriešilo všetko. No ja som vedel, že sme kamaráti a nikdy s ňou nebudem mať nič bližšie.
Zaujímavé, že?
Nikdy som sa jej nepokúsil povedať, že ju ľúbim, a že by som s ňou chcel skúsiť bližší vzťah. Bola to chyba alebo správne riešenie problému? Síce necítil som stopercentné odmietnutie z jej strany, čo vzývalo na mňa pozitívnou energiou. Takisto som necítil ani stopercentné prijatie mojej „ponuky.“ Tak som jej to radšej nepovedal, a -
Možno to aj tuší...
Sníval som, snívam a budem ešte veľmi dlho snívať. Nielen o ženách, ale o všetkom. Čo mi príde na um. Veď snívanie je najkrajšia vec na svete. Môžeme sa ním vydať na cestu do rozprávkových sfér, bývať v neskutočne veľkom dome a mať veľa peňazí, byť slávnou a uznávanou osobou, mať dokonalú ženu s dokonalou rodinou.
Stačí tak málo – zavrieť oči a uniknúť do lepšieho sveta .
