Chcel som byť iba nachvíľu s tebou. Rozprávať sa,spoznať viac. Chcel som mať krásny večer. Nezáležalo mi na iných, len na tebe.Bál som sa, že neprídeš. No, ty si ma uisťovala , že určite prídeš. Určite !Neveril som ti, pretože sa ti nedalo veriť. Na vlastnej koži som zažil to, čorobíš iným. Sľubuješ a nakoniec vyjde všetko navnivoč. Otravoval som ťaotázkami či prídeš. Stále si odpovedala , že áno. Stalo sa tak ! Prišla si..Najprv som neveril, ale zároveň som si uvedomoval, že si prišla kvôli mne.
Všetko ešte len začínalo. Stoly pripravené, sála vyzdobená,obleky, kravaty ... Stužky.. Všade zelená farba.
Symbol nádeje.
Usadil som si ťa k stolu. Začínalo to skvele. Po chvílisom sa vzdialil, pretože začínal program. Oficiálna časť prebiehala celkomdobre. Prichádzalo samotné „stužkovanie.“
„Miroslav Mihálek, Trnava.“ Kráčal som po schodoch..Prichádzal som k triednej, ktorá mi pripínala stužku na sako.
Po oficiálnej časti som si sadol k tebe.
„Na čo si myslel , keď si kráčal po schodoch k učiteľke?“
„Hm.. pozeral som na teba..“
„Nie, nepozeral..“
Neverila si. Prial som si, aby to dopadlo dobre. Síce v kútikuduše som vedel, že sa ešte pokazia určité veci, ale netušil som, že mi spadnestavebnica z kociek, ktorú som dva roky staval .. s tebou..
Za celý večer sme boli spolu približne hodinu.. možno menej.Viac určite nie.
„Som tu s tebou. Tak sa ti budem venovať.“ Stále sisľubovala a ja ako naivné decko som tomu veril.
„Mám ťa veľmi rád,“ úprimne so ti povedal. Chcel som, aby sito vedela síce neviem prečo som to povedal vo chvíli, ktorá nebola správna.
Len čo som odvrátil na chvíľku zrak, už si bola preč. Raz sato dalo prekusnúť, no o chvíľu zase .. a s iným.
Striedaš pozície. Naraz prišiel spolužiak a sadol si k tebe.Opýtal sa, či môže sedieť vedľa teba. Pozrela si na mňa a opýtala sa ma: „Môže?“ Ja som vás videl už pred tým, že ste boli „spolu“ , tak mi už to bolojedno. „dobre“ – odvetil som.
Tancovali sme... a potom tancoval iba on s tebou. „Príďma vyslobodiť “ – povedala si mi do ucha.
„Prídem.“
„Sľubuješ?“
„áno.“
Sľub som dodržal, na rozdielod teba.
Pozoroval som ťa. Bavila si sa... s inými.
„Nikoho tam nepoznám.“- vravela si pár dní pred slávnosťou, „čotam budem robiť?“
Z ničoho vzniklo všetko. A ja som bol zase na inejkoľaji. Ocitol som sa v úplne inom prostredí, s inou babou.
S takou, ktorej charakter sa podobá mnohým iným, a tosom si nemyslel. Mal som mať asi viac otvorené oči !
Dokonca aj tvoja najlepšia kamarátka, moja kolegyňa, mahovorila, že nie som normálny keď som siťa pozval. Myslela to z hľadiska toho, že veľa vecí sľubuješ, napríklad:Stretneme sa ..., nakoniec neprídeš.
Ďakujem ti za krásny večer, teda aspoň hodinu, ktorú smeboli spolu.
Najedla si sa, napila, spoznala s inými a bohvie čo...
Nemyslel som si, no nakoniec si ma prekvapila. Keby si maaspoň prekvapila s vecou, ktorá by ma potešila.
Odišiel som zo sály. Išiel som do šatní. Sedel tamspolužiak, tak som sa k nemu pridal. Trošku pogurážený alkoholom som sa s nímrozprával. Plakal som. Spomenul som si na mnohé veci a spájal som to s tebou.Zrazu prišiel ďalší spolužiak. Hovoril, že čo tu sedím. No hneď sa ma opýtal : „Jéžiš,ja by som ju pretiahol.“
„koho?“
„tvoju ..ale niee ...(ironicky sa zasmial) musím ju na parkete vykrútiť. Môžem ?“
„prečo sa ma to pýtaš..“
„no ja teda, že aby ti to nevadilo..“
„vadí mi to..ale vidím že si napitý, takže aj keď ti poviemnemôžeš, tak za ňou pôjdeš.“
Alkohol robí svoje. V tomto prípade dosť. Spolužiakodišiel.
„Navždy sa zachová ...“ – to sú neznesiteľné pravdivé slová,ktoré budú bolieť ešte veľmi dlho.
