Tá pravá

Sedel som sám na lavičke.

Nado mnou stálo sklamanie.

Zrazu – konár stromu pohladil moje ubolené líce.

Čakal som čo sa udeje.

***************

Mesiace plynuli a moje telo

Padalo smútkom na pár driev.

Vtom cítil som nežné chytanie

Mojich suchých pier.

To konár stromu ma láka ?

***************

Prisadla si ku mne.

Šepkala to čo dávno viem.

„Shakespeare to písal krásne“

Vášnivé bozky iba preň !

***************

Tak ako ONI sa zaľúbili do seba

i ja cítim to silné zvieranie

pri srdci ma čosi láka .

Už žiadne sklamanie !

***************

Potom pozrel som sa na ňu.

Videl som v oku iskričku.

Chytil som ju za ruku

A dal jej hubičku.

***************

Vtedy konáre stromu nás silno objali .