Ľad. Teda kocka, ľadová kocka. Na stole. Pri pomyslení na teplo roztápa sa. Ale ako nemyslieť na teplo, keď je všade okolo nej? Aj keď nechce, cíti ako ju omamuje, kúsok po kúsku. Bráni sa. Teplo čoraz viac odkrýva svoje zbrane. Jemnosť. Kocka iba nasáva to, čo vidí, cíti. Nerozmýšľa. Tancuje s ním v modrom vetre a oblieka si zimný šál, aby neumrzla! Začína sa podobať krabičke od zápaliek. Obklopená toľkou hravosťou padá na zem v tvare kvapky.