Písmo:
A-
|
A+
Prvý okamih, ktorý pre mňa znamenal veľa, bol ten, keď si sa na mňa jemne pousmiala. Vtedy sa ti na tvári ryhovali krásne lícne jamky, ktoré s lesknúcimi a tak šťastnými očami dávali spolu jednu krásnu báseň. Povedala si: "Ahoj, ja som..." "...ja viem kto si"- prerušil som ťa a hľadel na teba ako na anjela, ktorý práve spadol na zem, aby oznámil, že na svete sú aj veci za ktoré treba bojovať aj keď nie vždy vyhrajeme. "Ako sa máš?" opýtal som sa ťa.
Tvárička ti zružovela a oči rozžiarili...
Na svete si pre mňa bola iba ty a tvoje oči...
