Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Strácašsa mi pomaličky v hmle,
začínapršať,
tvojeoko sa za mnou neobzrie,
ibapozerá rovno pred seba.
Najavonič nedáva,
cítim,ževšetko mi odchádza.
Tvojetelo, ktoré som hladil na stotisíckrát,
rty,čo som mal nadovšetko rád,
ruky,čo ma utešovali v trápeniach,
tovšetko mi odchádza vdiaľ,
apomaly zisťujem, že už som pre teba len kamarát.
Každýz nás má už iný svet,
lentam, kde by sme sa mali stretnúť-
tamnás niet.
