Každý z nás sníva o tom, aké by to bolo super byť na vrchole všetkého. Aké by to bolo krásne keby sme vyšli z vchodu svojho domu a už pri prvom kroku by nás vítali ľudia, novinári, médiá, krásne ženy. Mali by sme moc nad všetkým, mohli by sme čokoľvek zmeniť. Záležalo by iba od nás. My by sme boli tí, ktorí hovoria kde, kto a s kým. Mohli by sme mať ktorúkoľvek zo žien a žiadna by nami neopovrhla. Vyberali by sme si iba takých kamarátov, ktorí sú na podobných pozíciách ako my....
Mal by takýto život zmysel? Možno, že áno. A čo keď sa nás niekto opýta vďaka čomu sme tam, kde sme? Odpovieme: "Vďaka svojim schopnostiam."
Ano, schopnosti vynesú človeka vysoko, ale iba vtedy, ak vie s nimi narábať.
Schopnosť ako takú môžeme nazvať aj talentom. Pretože vrodený talent nám môže predurčiť povolanie, a tým aj celý život. Stačí ho iba chytiť za správny koniec a rozvíjať. Každý má talent na niečo iné. Niekoho baví tancovať, iného baví svet techniky a ďalšieho zase divadlo. Prečo vlastne rozvíjame svoje schopnosti? Azda preto, aby sme mohli ukázať celému svetu, že máme naviac než si myslia. Že nie sme až taký hlúpy, ako sa na prvý pohľad zdá, aj keď sa nám niektoré veci nedajú takpovediac "natlačiť do hlavy." Človek nemôže vedieť všetko, ale môže sa o to aspoň pokúsiť. Veď aj snaha sa cení. Vždy si treba povedať: "Idem na to. Dokážem si aj sám sebe, že sa to, čo neviem, dokážem naučiť."
Podľa toho, ako sa človek postaví k tomu, čo chce dosiahnuť, svedčí aj jeho charakter.
No, na druhej strane zoberme si situáciu: Študent strednej školy zmaturuje a hlási sa na vysokú školu. Urobí prijímacie skúšky na výbornú, ale na školu ho nezoberú. Potom otec zamáva riaditeľovi pred očami pár tisíckami a už je všetko vybavené. Tu už charakter a schopnosti nemajú žiadnu cenu. Tu sú už dôležité iba peniaze. Nik sa nestará, čo všetko vieme, a čo tým môžeme dokázať, alebo ako môžme svojimi schopnosti pomôcť ľuďom. AK máme bohatích rodičov, máme vyhraný akýkoľvek boj. Potom to aj tak vyzerá . Veľa ľudí má , čo najvyššie tituly, a pritom sú to charakterovo ľudia za ktorých by sme ani päťdesiat halierov nedali.
Pýtam sa sám seba: Má to význam? Má význam robiť všetko poctivo a dosiahnuť to, čo chcem i keď viem, že sa to dá dosiahnuť aj iným spôsobom? Ano, má! Lebo to, čo budem robiť, budem robiť s veľkým nadšením, láskou a hlavne poctivo.
Aj keď sa pri tom veľakrát zapotím a budem častokrát v dolnej časti sínusovky. A keď nedosiahnem to, čo som chcel a padnem na úplne dno, tak sa otrasiem a idem odznova. Vždy sa budem snažiť bojovať ďalej tým istým spôsobom pretože meniť často taktiku počas boja znamená prehru!
