Už ako malý chlapec som sníval o tom, ako budem smetiar, hokejista alebo farár. Životné cesty ma zaviedli celkom inam, aj keď by sa dalo povedať z určitého pohľadu, že to s tým súvisí.
Chcel som byť hokejistom, no bohužiaľ rodičia nemali na to peniaze. Na druhej strane, možno som aj na to vtedy nemal postavu, kondíciu, ale chcel som to robiť. Fascinovalo ma to.
Neskôr som chcel byť farárom. Bavilo ma hrať sa so sestrou akoby som viedol kázeň. Rozprávať, rozprávať, rozprávať ... – hlavné motto celého života.
Niekto dokáže zaujímavo rozprávať o hocičom, z iného nevytlčieme ani jednu životaschopnú vetu.
A niekto dokáže kecať o totálnych hlúpostiach, a niekto keď otvorí ústa – klame. Každá veta, slovo je otvorením brány do čoraz hlbšej ríše klamstva a hriechov. Nedá sa veriť nikomu a ničomu. Najlepšiemu kamarátovi, frajerke, dokonca ani rodine. Jeden okamih zmení všetko .
„Musím ti klamať, aby som cítila k tebe to, čo cítiš ty ku mne.“
Aj dlhodobý najlepší kamarát dokáže zradiť. Jedna chvíľa, jedno slovo. Je to risk, pretože vie o nás všetko. Pozná naše najtajnejšie zákutia duše, naše túžby, sny. Vie o nás všetko a dokáže to všetko obrátiť proti nám a my sme potom bezbranní. Pokazí nám aj to, čo sme budovali dlhé roky.
Rodina vie pomôcť, ale aj ...
Najlepšie nás pozná. Vie, čo máme skutočne radi, čo neznášame, vie odhadnúť kedy nám je zle, kedy sme šťastní. Vie nás ovplyvniť natoľko, že sny môžeme premeniť na svoju budúcnosť. Stačí trochu podpory – nie finančnej (i keď aj tá sa potrebuje), ale psychicky dodať silu do boja. Peniaze boli, sú aj budú. Škoda, že sa dnes rieši všetko peniazmi. Aj talent !
Niekto chce byť umelcom, inžinierom, doktorom – schopnosti na to má, ale nikdy to nebude robiť. Prečo? Nie sú peniaze. A ten, čo nevie uvariť ani čaj, ale má vplyvných rodičov a veľa peňazí, má všetko vybavené.
Niektorí, aj keď na to nemajú finančné prostriedky, bojujú. Bojujú a idú hlavou proti múru, pretože to chcú robiť a majú na to talent. Dosiahnu možno oveľa viac životných výsledkov, než „peniazmi dosadzovaní ľudia.“ Oni totiž nikdy nebudú vedieť, ako človek tvrdo bojoval a čo všetko musel prežiť onou cestou za lepšou (vytúženou) budúcnosťou , čo oni majú akoby mávnutím prútikom.
Veľa faktorov nám ovplyvňuje život. No najviac sú to ľudia bez citov, ktorí vidia iba svoju kôpku žitia. Nikdy sa nedá predvídať čo sa stane, čo nám príde do cesty, ale vždy, aj keď nás niečo zrazí na zem, je treba vstať, otriasť sa a pokračovať v ceste.
Veď predsa nikto nám nemôže vziať naše túžby, sny, ciele... Takú moc nemajú ani peniaze !
