Pustím si pohodlnú hudbu, relaxujem. Dokončujem scenár najednu stužkovú slávnosť. Kamarátka mi posiela pesničku, hovorí, že je veľmidobrá. Tak ju sťahujem, ale nepúšťam. Až neskôr. Zaplaví ma textom i tónmi,ktoré vydychujú z pesničky. Nadychujem a nechávam sa vznášať týmitotónmi...
Je to krásne, ale aj zradné. No, zároveň neopísateľné. Znovunaberám odvahu a inšpiráciu napísať nejaký článok, niečo čo môže byťdobré.
Rád by som sa zamiloval, ale bojím sa... Mám strach z lásky..prečo? Neviem.. Nemôžem si byť istý žiadnou babou. Neviem čo môže urobiť, a čonaopak nemôže urobiť.
Každá je krásna, to áno.. Ale tu nejde len o výzor. Tuide aj o vnútro človeka, lebo predsaz krásnejmisy sa nenajem.
Tak, ale možno maniekto chce „zbaliť“ a ja o tom neviem... :-). Možno.. ale aj tak si nemyslím, že prečo práveja.
Kamarátka sa zamilovala do môjho dobrého kamoša. No, on junevnímal, ignoroval ju. Robil jej v každej veci napriek. Keď chcela, abyniečo nerobil, on robil „ešte viac na just.“ Hovoril jej , že ju má rád, no pritomto tak nevyzeralo.
„Fajčil si trávu?“
„Nie.“
A pritom na ňom bolo vidieť, že je doslova MIMO.
„Vieš, musím ti niečo povedať, ako tvoj kamarát. Dobre,chodíš s ním, miluješ ho, ale...“ – hovoril raz jej kamarát, keď bolichvíľku sami.
„no čoo..?“
„Pred mesiacom ťa podviedol s jednou babou, keď bolnapitý. Áno, vždy hovoril, že by ťa nepodviedol, pretože práve to mu spravilajeho bývalá a on sa s ňou preto rozišiel. Tak ale je to pravda..“
„ a to iba raz?“
„hm..“ – kamarát iba mlčal..
Je to síce pohľad zo strany inej, ale v princípe obsahje ten istý.
Nemám vôbec (zatiaľ) chuť sa púšťať do nejakého vzťahu – ibaak by tá baba stála za to a v určitej chvíli by prebehla medzi namiiskra.
Iba ak, by bola z tých „normálnejších“ , a tým bysa odlišovala niečím od ostatních.
Iba ak...
