Ako si tak sedím a čakám, príde sa pozrieť na tabuľu, s príchodmi a odchodmi busov, malé dievča tmavšej pleti. Bola to rómka. Na môj údiv, táto nebola tá "pravá" rómka. Bola čistotne oblečená, dlhé khaki nohavice, krátke tričko s detským vzorom. Vlasy mala vzopnuté.
Pozrel som sa na ňu pohľadom, ktorým som si ju premeriaval od hlavy až po päty. No, keď´zbadala, že sa pozerám, nenápadne sa skryla na druhú stranu tabule. Potom to prišlo. Spoza nej ma pozorovala jedným očkom. Bolo mi to nepríjemné , a tak som sa otočil. Ignoroval som ju. Prišiel autobus a išiel som si sadnúť. Neďaleko si sadla aj ona. Za mnou sedela partia chalanov a zabávali sa. Medzi nimi sedela aj jedna krásna dievčina. No, viac ma zaskočilo, ako sa správala. Správala sa tak nechutne ako oni. Vodič autobusu naštartoval motor.
Cesta domov vyzerala krásne, aspoň z môjho uhla pohľadu, až kým...
"Fúúj, to je smrad. Prečo si tu preboha?" "Hej, cigaňa, ty špata!" "To teda je smrad ! Skús si vyzuť topánky a zabijem ťa." "Ani nemusíš. Lebo ten smrad by skôr zabil teba ako ju." Arogantne a provokačne vykrikovali tieto sprosté až neznesiteľné heslá, vety, tí, ktorí sedeli za mnou. Na tom všetkom sa bavila aj na prvý pohľad krásna dievčina.
Mal som sto chutí obrátiť sa a povedať: "Už dosť!" No, nejak mi to rozum nedovolil. Musím priznať, že nemám v láske ľudí z "rasy" cigánov, pretože s nimi nemám dobré skúsenosti.
Postavila sa a čakala kým autobus zastaví a ona môže vyjsť z toho strašného sna. Musela celú cestu počúvať urážky, nadávky a iné zlosti, ktoré si (možno) nezaslúžila. Bus zastal tak prudko, že sa musela chytiť tyčky, ktorú som mal pred sebou. Pozrel som sa na tyčku a vzápätí na ňu. V očiach som jej videl smútok, bolesť, žiaľ. Videl som, že toto nie je jej prvá ,,skúsenosť" , že to prežíva každý deň. A vždy je to o čosi horšie. Chcel som sa jej prihovoriť a povedať: " Nič si z toho nerob. Je to len banda neskutočných hlupákov", ale než mi srdce a mozog dali povel, že práve teraz to mám povedať, tak malé dievča tmavšej pleti so zarmúteným pohľadom bolo preč. Ani som si nevšimol kedy odišla. Len som videl zatvárajúce sa dvere autobusu.
