Takže táto úvaha / sloh je o osôbke, ktorú si preveľmi moc vážim a na ktorú sa zabudnúť nedá. Keď som ju prvý raz zočivil, hneď ma očarila. Svojimi psíčimi očkami z nej vyžaroval pozitívny pohľad na svet.
Je to človek, s ktorým sa nehanbím ísť do ulíc. Pozdraví, pomôže. Ako minule. Sedíme si na zastávke a prišiel starček, ktorý nemal okuliare a požiadal ju, či by mu nepozrela bus. A ona bez zbytočných okolkov mu pomohla.
Toto na nej milujem!
A keď príde škola - je usilovná ako včielka. Vždy je pripravená a pohotová. Je neskutočne vždy krásne upravená a pohotová.
A čo keď príde nepríjemná situácia, v ktorej rozhoduje jej slovo? Vtedy ukáže svoju úprimnú stránku. Vie sa priznať a niesť následky s tým súvisiace. V živote má jediný cieľ, za ktorým tvrdo ide a bojuje, až do posledného konca. Ak som smutný, vie ma vždy rozosmiať a pozdvihnúť mi náladu.
Ale keď sa niečo stane jej, vtedy mi nič nepovie. Uzavrie svoje železné brány pred vonkajším svetom.
Aj keď táto osôbka má svoje klady aj zápory, a to hádam každý z nás, tak verte, že núdza o srandu nie je :))
