Keďže koncert bol na štadióne Ernsta Happela, tak sme si v predstihu rezervovali izbu v hoteli Trend Messe, hneď pri Prátri. Koncert bol v piatok večer, tak sme sa vybrali do Viedne hneď ráno a o 10.00 sme už zaparkovali pri Bervedere. Hlavným cieľom bolo pozrieť si Bozk od Gustava Klimta a jeho tvorbu. Išlo nám aj o symbolické premostenie metalu - zlata, ktoré Klimt rád používal vo svojich obrazoch a hudobného metalu, na ktorý sme išli večer.
V Belvedere nás zaskočili dlhé rady pred pokladňou na lístky a tak som rýchlo cez mobil zakúpil elektronické lístky a naivne som si myslel, že to je vybavené. Ale mýlil som sa, v tomto nám až tak Rakúšania neutiekli... V ďalšom rade pred vstupom do galérie sme dostali inštrukciu, že lístky si musíme ísť vytlačiť do obchodu so suvenírmi, kde nám slečna pri pokladni povedala, že potrebuje poslať elektronickú verziu lístkov z mailu, lenže nič také mi neprišlo... Skrátka nefungovalo to ako malo, ale nakoniec sa to podarilo vyriešiť, za ten čas by sme vystáli aj rad na lístky. Ale potom to už išlo hladko. Horný palác, ktorý dal postaviť princ Eugen Savojský ako svoje letné sídlo v barokovom duchu je naozaj honosné.
Teraz slúži ako viacposchodová galéria v ktorej sú vystavené umelecké diela z rôznych období, hlavne rakúskych umelcov ako sú Egon Schiele, Oskar Kokoschka, ale hlavná hviezda je predsa len Gustav Klimt a to je dôvod prečo sa tam ide. Síce môžete vidieť aj pár nádherných kúskov od Moneta, alebo Vicenta van Gogha a iných zahraničných umelcov, ale tí sú tu akosi navyše. Od Klimta je tam pomerne dosť známych obrazov, avšak podľa očakávania najväčší rad bol pred jeho nasvieteným Bozkom.
Na záver sme si kúpili pár pamiatkových darčekov, samozrejme vrátane reprodukcie Bozku a keďže sa blížil dážď, tak sme skončili na obede v gréckej reštaurácii na predraženom "wiener schnitzel". Ešte raz sme si prešli park, ale prehliadku dolného Belvederu sme si nechali na budúce. Určite sa tu dá stráviť celý deň, ale radšej mimo hlavného turistického obdobia.
Hotel Trend Messe sa nachádza neďaleko výstaviska, kde sme niekedy začiatkom 90-tich rokov chodili na výstavy výpočtovej techniky IFABO, niečo podobné ako v Brne bol INVEX. Obe výstavy skončili na smetisku dejín, ale vtedy to malo svoje čaro, lebo celé odvetvie štartovalo. Hotel si pamätá tieto časy, teraz si vykrýva kapacity aj s pomocou koncertov konaných na neďalekom štadióne, čo bolo vidieť aj na cene v deň koncertu a množstve metalistov. A to o týždeň tam mali prísť nemeckí Rammstein, ktorí vypredali štadión hneď dva krát...
Po zaparkovaní sme sa ubytovali a po malom oddychu sme sa vybrali na obhliadku Pratru, ktorý sme mali doslova pod oknami. Treba uznať, že zábavný park je riešený veľkoryso a s atrakciami od výmyslu sveta. Na tie obrovské zrýchľovače sa stačilo pozerať a už nám bolo zle. Z časových dôvodov sme prešli iba časť parku, ruské kolo sme si nechali nabudúce. Rýchlu večeru sme absolvovali priamo v parku a za cca 30 EUR sme dostali obrovské porcie mäsa a Budweiser .
Hneď oproti hotelua bolo rozsiahle univerzitné mestečko s množstvom moderných budov s pekne upraveným prostredím. Celý Prater a moderné akademické mestečko sú vsadené do lužných lesov neďaleko Dunaja. Tento typ architektúry u nás absentuje a obávam sa, že v tomto ich tak ľahko nedoženieme. Čo sa týka ceny služieb, tie sú oproti nám stále o dosť drahšie. V hoteli sme si priplácali raňajky, ktoré neboli nič moc a platili sme aj za hotelové parkovanie. Bratislava je v tomto smere zatiaľ ešte lacnejšia, ale je len otázka času kedy ich dobehneme...
Večer sme sa už presúvali cca 2 km pešo na koncert Metallica WorldWired Tour, ktorý je súčasťou koncertnej šnúry odštartovanej už v októbri 2016, hneď po vydaní posledného albumu. Keď sme prišli na štadión cca o 19.15, ten bol už skoro plný a chvíľu trvalo, pokiaľ sme si našli naše sedadlá v tom mravenisku, kde mohlo byť do päťdesiattisíc ľudí.
Zachytili sme ešte záver predskokana GHOST a potom už prišli cca o 20.40 hlavné hviezdy v zložení: James Hetfield, Lars Ulrich, Kirk Lee Hammett, Robert Trujillo, ktorí v plnom nasadení odohrali cca 2 hodinový setlist:
The Ecstasy of Gold (Ennio Morricone song)
Hardwired Intro
1. Hardwired
2. The Memory Remains (with extended outro)
3. The Four Horsemen
5. The Unforgiven
6. Here Comes Revenge
7. Moth Into Flame
8. Sad but True
9. No Leaf Clover (followed by Kirk & Rob's… more )
10. Frantic
11. One
12. Master of Puppets
13. For Whom the Bell Tolls
14. Creeping Death
15. Seek & Destroy
Encore:
16. Spit Out the Bone
17. Nothing Else Matters
18. Enter Sandman (with 'The Frayed Ends of Sanity' outro)
Celá show bola vystavaná na profesionálnej úrovni, prebiehala na obrovskom pódiu a to so všetkým ako má byť - cez bezchybné ozvučenie podporené videoprojekciou a živými zábermi na protagonistov, až po svetelnú show doplnenú veľkolepými pyro - efektami. Všetko perfektne zorganizované a všetko malo svoje miesto, ani žiadne obrovské rady na občerstvenie, aké boli nedávno na koncerte Kabát v Bratislave.
Na záver sme si ešte vybehli kúpiť tričko na pamiatku , takže prídavky a záverečný ohňostroj sme počuli a videli zvonku.
Koncert bol mixom vydarených kúskov z ich posledného albumu, premiešaných osvedčenými nadčasovými piliermi ich tvorby. Trošku nás mrazilo pri projekcii One s protivojnovými motívmi, keď sme si uvedomili že tu vo Viedni to v minulosti začínalo...
Škoda, že Metallica k nám na Slovensko po zlých skúsenostiach z roku 1993 na poloprázdnom Interi nepríde, aj keď si myslím, že teraz by bolo vypredané. V nedeľu mali v Prahe 70 000 ľudí. Pre nich to už nie je len o peniazoch. V každej krajine podporujú aj lokálne charitatívne projekty, napr. v Bukurešti dali 250 000 EUR na stavbu nemocnice.
Na druhý deň sme sa cestou ešte zastavili v neďalekom Neusiedl am See, ale keďže plutva od SUP zostala doma, tak sme pomerne rýchlo odišli, lebo v jazere je voda po kolená a nedalo sa tam veľmi plávať.
Viedeň je jedna z popredných metropol sveta, kúsok od nás. Je tam stále čo vidieť, spoznávať a hľadať nové inšpirácie.
