Vďaka tomu mám menší prehľad ako to s tou našou mládežou je a bolo.. (aspoň pár generácii porovnať viem)
A nech sa na to pozerám ako akoľvek neviem rozoznať tie chyby, na ktoré si dnes tak veľa ľudí sťažuje..
Pokúšam sa rozpamätať si na svoju pubertu.. S odstupom času si myslím, že bola celkom búrlivá, (v tom veku som si myslela, že som celkom dobrá J)
Od 16 som sa rada chodila baviť, často to sprevádzal alkohol a cigarety.. Často sme rozoberali chalanov a vzťahy, nechýbala ani téma sex.. Neučila som sa dobre, vedela som byť drzá rovnako tak, ako aj milá.. Rada som sa extravagantne obliekala, maľovala sa, počúvala nahlas hudbu, rada som sa strihala, raz som bola dokonca aj na ježka.. Proste jedným slovom – bola som puberťáčka, ktorá sa v tom veku hľadala, tak ako moji priatelia.. A priatelia boli tiež rôznorodí.. Boli medzi nimi takí, kt. boli zdržanliví a boli aj búrlivejší a odvážnejší ako ja..
Môžete ma teraz za toto verejné priznanie odsúdiť, môžete polemizovať kam to dnes speje, ja mám aj tak proste pocit, že ľudia sa vôbec nemenia.. Stále je to rovnaké, jediné čo sa mení sú technológie a prostriedky..
Napriek tomu, že som prežila búrlivú pubertu a moja mama sa o mňa často bála, myslím, že zo mňa vyrástol celkom vyrovnaný a zodpovedný človek..
Preto, keď budete v budúcnosti súdiť nejakého mladého človeka za jeho činy, nezabúdajte, že je to tiež len človek, ktorý sa hľadá a smeruje k nejakému cieľu.. Namiesto odsúdenia by možno bolo lepšie, keby sme sa na teenagera pozreli z iného uhľa pohľadu a nezosmiešňovali jeho problémy, pre neho sú tie problémy dôležité..
