Byvam v celkom zaludnenej obci, kde su dokonca aj chodniky.. Su ale dost uzke, mozno taky meter, cize ked idu vedla seba dvaja ludia a niekto ide oproti, musia sa vyhybat.. Ked idem s kocikom, a stretnem iny kocik, je to este tazsie, pretoze z jednej strany chodnika su ploty a z druhej jama.. Ale vyhnut sa da, to je hlavne..
Je ale nieco co mi strasne prekaza a to su cyklisti na tomto uzuckom chodniku.. Aby som sa vyjadrila jasne, akceptujem, ze cyklisti po tom chodniku jazdia, cesta po ktorej by podla vyhlasky mali ist je tiez uzka a sama by som sa po nej bala jazdit.. Cyklistickych chodnikov je na Slovensku malo, takze ok, nikomu neberiem ze pojde so svojim bicyklom po chodniku, tak vela chodcov tam zas nestretne.. Co ale neviem pochopit je, ze ked ide oproti kocik, ci dvaja ludia, preco si skoro ani jeden cyklista nevie zosadnut zo svojho bicykla? Kocik, ktory mam a v ktorom spi moj syn nie je z ocele a keby cyklista, co strati balans pri obchadzani padol na kocik, asi by som ho fakt zacala kopat..
Taketo chybanie ohladuplnosti este viem pochopit pri deckach, co maju okolo 10 az 15 rokov, pretoze zrejme v tom veku ich ani nenapadne, ze sa take nieco moze stat (tym by ale rodicia mohli vysvetlit, ze na chodniku maju dat prednost chodcom).. Ako je ale mozne, ze ohladuplnost stratia aj dospeli ludia?
Raz to bola babka, ktora by asi stratila minutu svojho drahocenneho casu, keby zastala a zosadla, alebo pockala kym prejdem, raz to bol dospely muz, co bol cyklisticky vybaveny asi ako na tour de france.. obaja sa namna milo ospravedlnujuco usmiali a ja som uz len stihla zakricat, ze bicykel je dopravny prostriedok, predsa len, su na nom dost rychli..
No chapem, ze nemozem vychovavat ludi okolo seba, ale ak mi raz do toho kocika niekto padne, naozaj za seba nerucim..
