Do kancelarie nasa sefka objednala nejake kancelarske potreby.. Kedze nam ich doviezol novy kurier zastal dost daleko od vchodu do nasej budovy a tak sme sa s kolegynou rozhodli, ze ved si to vynesieme aj sami..
Ked nas zbadal, neveriacky sa opytal, ci to zvladneme – su to dve krabice z coho jedna ma 25 kg.. Ja som samozrejme zamachrovala, ze ja to odnesiem, ved som uz co to odstahovala a tak som natrenovana.. J
Kurier vyzeral, ze mu taka odpoved staci a tak mi strcil tazku krabicu do ruk a uz odfrcal prec..
Trocha dost som sa preratala a krabicu som niesla asi 10 metrov smelo v rukach, potom mi uz len padala a dohadovali sme sa s kolegynou ako to asi vyvlacime na prve poschodie bez vytahu..
V tom sa zjavil starsi pan, ktory prebehol cez celu cestu a z nicoho nic krabicu vzal a iba sa opytal kam ju ma zaniest.. Uplne v pohode krabicu odniesol na prve poschodie a tak ako sa zjavil, tak aj zmizol.. Stacili sme sa mu len podakovat..
Mozno, ze ini takychto ochotnych ludi stretavaju castejsie, mne sa to ale moc casto nestava a preto som bola velmi milo prekvapena – ze gentlemani este naozaj nevymreli..
Neviem sice, ci tento pan cita blog, ale aspon takto by som sa mu rada podakovala - tymto mozno pre niekoho nevyznamnym skutkom mi naozaj zlepsil den..
J
