Stále hľadám nejaký problém a nejaký problém ma vždy aj všade čaká.. Nie, nemyslím si, že by som si problémy privolávala, to zaváňa mystickosťou a ja som skôr realistka.. Skôr si myslím, že by som mohla na život prestať pozerať tak čierne, pretože vlastne ani nemám prečo.. Pokiaľ som zdravá, mám kde bývať, mám okolo seba ľudí, ktorých mám rada a ktorí majú radi mňa, mám čo jesť... Tak mám vlastne všetko čo potrebujem..
Na blog chodím takmer každý deň a všimla som si, že skoro každý blog (a ani moje blogy nie sú výnimkou) je sťažovanie.. Sťažovanie sa na politiku, na mládež, na internet, na médiá, ľudí, systém.. Proste čokoľvek.. Výnimkou sú len blogy o knihách, o prírode a varení, ktoré čítam najradšej..
Preto sa aj čudujem, či v nás ľuďoch je sťažovanie zakódované.. Prečo sa vždy vieme rozprávať o problémoch a starostiach, ale pokiaľ sa stane niečo pekné a príjemné vieme to odbiť len jednoduchým „to je pekné“..
Viem, že zlo neexistuje bez dobra a naopak, v poslednom čase sa mi ale stále viac zdá, že o zle sa rozprávame radšej.. A z toho mi je zvláštne..
