Ako ma včera sklamal Google

Začalo sa to všetko tak nevinne. Mamina nám chcela ukázať fotku jedného jej profesora z vtedajšej Karl-Marx Universität v Lipsku. Začala sa prehrabávať v haldách fotiek. No nevedela ho nájsť. 
Tak sme sa rozhodli, že si ho ideme vygúgliť. No a tu nastal dramatický zvrat v mojej lojalite voči Googlu. Hľadali sme pána menom Joachim Buscha. Spolu s pánom Gerhardom Helbigom napísali učebnicu nemeckej gramatiky pre cudzincov, ktorá je takpovediac základom vysokoškolskej výučby nemeckého jazyka u nás, ale i inde vo svete. 
No po zadaní kľúčových slov, v tomto prípade jeho mena, sme nenašli jeho podobizeň. Najprv sme skúšali vyhľadávanie v obrázkoch, potom aj celkové vyhľadávanie. Potom sme skúšali upresniť vyhľadávanie. Dokonca sme vo vyhľadávacom poli ponechali len jeho priezvisko. No ja stále nepoznám jeho tvár. Proste sme ho nevygúglili.
Hľadali sme aj na univerzitnej stránke, ale tam dokonca chýba celé obdobie štúdia mojej mamy a aj obdobie výučby Joachima Buschu. Znova do googlu a znova nič. Proste a jasno Joachim Buscha na webe nie je. A to doslova. Okrem zmienkach o jeho knihách a prácach sa nikde nezachovala jeho fotografia. Dokonca ani medzi fotografiami študentov. Pán Buscha proste záhadne zmizol z netu a stal sa tak prvým internetovým nezvestným po ktorom vyhlasujem svetové pátranie.