Ten papierik bol síce čistý, ale nebýval taký vždy. Ešte ráno na ňom stálo - Cícerová. Bol to obyčajný poklop zo zmrzliny a krabica od zmrzliny, do ktorej moja mama zamrazila cícerovú polievku. Pri úmývaní v úmývačke sa nápis zmazal, ale papierik sa neodlepil. Sranda.
Tak som kus pátral v nejakej tej encyklopédii a našiel som tam článok aj o papierikoch, ktoré sa hrdia názvom Post-it®. Prišlo sa na ne celkom náhodou, keď sa v nejakom laboratóriu pokúšali vymyslieť nejaké super lepidlo a vymysleli lepidlo, ktoré je na každom takomto žltom (v súčasnosti už aj inom) papieriku. Najprv to považovali za nepotrebné, ale ako správni vedci, nechali si to. Až kým si to jeden z nich nezobral na mušku a nezistil, že síce nie je také super pevné, ako očakávali, ale drží hocikde ho nalepíte a veľmi ľahko sa dá dať aj dole, a to bez toho aby zanechal nejaké známky prilepenia. Stal sa z toho super výrobok, ktorému rástla popularita geometrickým radom.
Dnes sa papieriky Post-it® nachádzajú doslova všade. Na krabičkách s cícerovou polievkou v mrazničke, na chladničkách, na dverách, v zošitoch, na stoloch, na monitoroch proste všade, kde sú viditeľné a všimneme si ich. Ale je zvláštne, ako takýto malý papierik dokáže ovplyvniť deň človeka. Veď si len zoberte, ráno vstanete idete do kuchyne a prvé čo zbadáte je papierik s textom: "Nezabudni po ceste domov kúpiť mrkvu, chlieb a mlieko. Čau a príjemný dník." No a celý deň je s prepáčením v zadku, lebo musíte myslieť na to čo máte kúpiť. Ale má aj svoje dobré stránky, ale tie asi každý pozná, tak ich nebudem rozoberať.
Pre mňa je Post-it® asi taký prevratný vynález ako varecha, nôž, lyžica, koleso a pravítko. Vzdávam hold vedcom, ktorí ho vynašli.
