Zážitok z MHD (revízia jedného strateného článku)

Keďže u nás MHD v podstate ani nie je (teda je, ale čo je to za mhdnemocnica, železnica - centrum?) tak som sa považoval za úplného debilavo veciah mhd v inom väčšom meste.
Bolo zase horúco (aký nezvykvšak?) a ja a moja sme išli jej strýkovi na p(r)omócie. Samozrejme doveľkého mesta z malého mesta autobusom a potom prišla na rad MHD.
Mojapovedala, že ona vie ako, lebo jej už on (jej strýko, po jej mame)povedal, na aké tri číselká nám stačí nastúpiť a sme tam kde sme malibyť.
Tak sme nastúpili.
Autobus vyráža smerom hlbšie do mesta.
Akýže to bol omyl. On vyrážal smerom von z mesta.
Ešte sme boli stále v pohode. Keď už však zišiel úplne z plánovanej cesty, premohla nás neistota.
"Kde v zadku sme?" "Čo ja viem?" "No, dúfam, že to zabočí, ešte na správnu cestu" "Hmmm....."

Samozrejme.....nezabočilo.Ale zato som dokonale spoznal najnovšie módne výstrelky vo veľkommeste, najnovšie klebety z toho najväčšieho sídliska v tom veľkom mestea najnovšie trendy v cestovaní v mhd (som ani nevedel, že existujúhovoriace autobusy, stále som sa obzeral, kde sedí tá ženská, čo vienaspamäť všetky názvy ulíc, no nenašiel som ju).

Keď už bolonadslnko jasnejšie, že sme si spravili okružnú jazdu poprisocialistických panelových architektonických skvostoch vystúpili smetam, kde sme aj nastúpili a reku: "Pome pešo, nie?"
A tak sme savybrali. Po niekoľkých metroch sme sa radšej opýtali, či správne ideme,no a tá milá pani nám povedala, že ak nie sme z veľkého mesta, tak satam pešo nemáme šancu dostať. Že máme ísť emhádéčkou. "Ach..." Tak smeznova šli. Už síce v tom správnom buse (na moje zdesenie, zas s touneviditeľnou ženou, čo hovorila kde sme, ako keby som nevedel, akovyzerá nemocnica) ale samozrejme neskoro.

Keď sme prišli na tú správnu zastávku, ostávalo nám už len dostaviť sa čo najskôr do auly, kde sa tá ceremónia konala. Na jedinej križovatke sme zabočili do prava a šli. Budova po ľavej strane.
Ale....
žiadny vchod. "Hmmm....majú tu byť nejaké schody, vraj...."
Schody sme našli.
Ale minimálne 50 rokov nepoužívané. Tak sme sa nima vybrali na prieskum, hádam sa dostaneme aj k oficiálnemu vchodu.
Ha!
Nedostali :(
Alezato som našiel jeden, čo slúžil zrejme ako vetranie, lebo bolzatarasený stoličkou. Jemne bez hluku som ju posunul, vkĺzli sme dnu apoobzerali sa.
"Nejak veľa dverí nie?" "Hej aj mne sa zdá." "Aha, tu majú kancelárie!"
Rýchlo,aby sa nás nik nevypytoval, ako sme sa sem dostali, sme zmizli odkancelárií a dostali sme sa do hlavnej časti. Aj aulu sme našli. Aj smevošli.
Strýka sme síce nestihli, no za to sme videli veľké sídlisko a celú fakultnú budovu.

Nabudúce,keď náhodou pôjdem emhádéčkou, tak si zistím na ktorú ulicu mám ísť,lebo ako sa ukázalo, na cestovných poriadkoch to je písané.

A takto ľahko sa stratí človek z malého mesta vo veľkom meste. Big city life :)