V to ráno sa pán Juraj zobudil veľmi skoro. Vonku bolaešte tma. A len čo otvoril oči a precitol zo sladkého bezvedomiaspánku, prenikla ním ostrá bolesť. Ale táto bolesť nepochádzala zo zranení,ktoré mal, ale bola omnoho horšia – pochádzala z jeho utýranej duše. Už toboli týždne, čo sa snažil zotaviť po ťažkej autonehode. A čím telo bolosilnejšie, duša bola zronenejšia. Vyčítal si každý nádych. Pane bože, mal somv tom aute zomrieť radšej ja a nie môj syn...
Z hrdla sa mu dral plač a zúfalstvo, ale nechcelzobudiť pacienta vedľa, tak pomaly vstal, zobral si barle a vyšiel nachodbu. Na konci chodby bol dlhý balkón, ktorý spojoval mužské oddelenieso ženským. Otvoril ho a vyšiel von. Fyziatricko-rehabilitačné oddeleniesídliace na 12. poschodí poskytovalo krásny výhľad na Bratislavu. Neviem akodlho tam stál a nad čím ešte rozmýšľal pred tým, ako sa rozhodol preliezťzábradlie...
Michal si snažil nájsť polohu, v ktorej by ešte zaspal,ale už hodnú chvíľu sa mu to nedarilo. Operovaná chrbtica po prietrži platničkyvyžadovala iba napriamenú polohu. A kým sa pretočil z chrbta nabrucho a pritom musel dbať aby sa mu chrbtica nezrotovala, zobralo mu totoľko energie, že ho to celkom zobudilo. Ležal na bruchu a pozeral nadvere nemocničnej izby. Potom sa rozhodol, zoberie si cigarety a pôjde siradšej zafajčiť. Opatrne spustil nohy z postele a súčasne sa vytláčalrukami do stoja, dbajúc aby neurobil predklon. Už mal takú chuť občas urobiťrýchly pohyb ale nemohol. Chvíľu stál, svaly na jednej nohe mal ešte stáleslabé a tak musel dávať pozor, aby sa mu nepodlomilo koleno pri chôdzi. Zobralsi cigarety a vyšiel von. Otvoril balkón a vychutnával si čerstvývzduch, ktorý mu udrel do tváre. Vonku sa už brieždilo, ale ešte stále bolodosť šero, preto spočiatku nezbadal tmavú postavu na balkóne. Prekvapenezastal, chvíľu mu trvalo, kým pochopil, čo sa deje...
V to jarné ráno sa o 5 hodine na balkóneRužinovskej nemocnice odohral krátky tichý zápas. Keď skončil, jeden muž ležals barlami na zemi a plakal a druhý sa opieral o zábradliedržiac si chrbát a stonal od bolesti. Urobil kopu zakázaných pohybova rýchlostí, v dôsledku ktorých potom musel zostať v nemocnicipodstatne dlhšie, ale myslím, že mu to nebolo ľúto, veď pravidlá treba občasporušiť ak ide o život...
Tento príbeh sa naozaj stal pred mnohými rokmi krátko predtým, ako som sem nastúpila a rozpovedali mi ho moje kolegyne.
