Úvaha o dokonalosti

Syn si popálil ruku o pahrebu a zo začiatku väčší pľuzgier sa začal ešte zväčšovať a ja som už vedela, že s tým musím ísť k lekárovi. Ale zároveň vypadla kolegyňa a tiež som musela ísť do práce. Myslela som, že zvládnem oboje. Doobeda budem s mojimi študentami na praxi v nemocnici, len trošku skôr odídem, vyberiem syna zo škôlky a ešte stihnem ísť aj k lekárovi. Ale doktorov hlas v telefóne znel jasne. "Nie, ordinujeme len do 11, potom máme poradňu." A teraz čo mám robiť? Minulý týždeň som chýbala v práci kvôli druhému synovi, predtým som ja bola chorá, veď ma vyrazia.
Viem, nič strašného sa nestalo, nehorí, nejde o život. Napriek tomu som sa v tom aute rozplakala, päsťou som búchala do volantu, a rozprávala sa sama so sebou a s Bohom.
Do kelu, všetci odo mňa očakávajú, že budem dokonalá. Dokonalá matka, dokonalá zamestnankyňa, dokonalá manželka, občianka.Ale to sa predsa nedá! Nedá sa byť na rôznych miestach súčastne. Nedá sa vždy sa usmievať a niekedy nevybuchnúť, keď je toho veľa. Nedá sa byť dokonalým. Tak ako si to myslel Bože? Stvoril si deň so svojimi 24 hodinami. Niekedy mám pocit, že je to sakra málo, ale viem, že Ty sa nemýliš. Chcem robiť všetko dobre, kvôli Tebe, ale často mám pocit, že všetko robím zle a okolo mňa je príliš veľa dokonalých. Alebo sa na to len hrajú? Ak tvoríš veci dokonale, tak potom by sme v pohode mali zvládnuť život.
Možno, možno si to schválne urobil tak, že to v pohode nezvládneme. Aby sme si MUSELI pomáhať. Možno naozaj nedokážeme všetko dobre. Aby sme si MUSELI odpúšťať.

Požiadala som kolegyňu z úplne iného odboru (ktorú som ani veľmi nepoznala) aby mi dohliadla na študentov, aby som mohla ísť k tomu lekárovi. Usmiala sa, a povedala:" samozrejme, viem aké je to ťažké, keď sú deti malé, aj ja mám deti, pomôžem ti."
Večer som sa ospravedlnila deťom, že som na nich ráno v nervozite najačala. Objali ma a povedali:" Máme ťa radi mami." A život bol opäť fajn. Ale bez pomoci a odpustenia by nebol fajn. Teraz viem, že ani ja nebudem vždy očakávať od druhých dokonalosť a rada im odpustím, lebo ktovie, kedy to zase budem potrebovať ja.