Ženy za volantom

Pred nejakým časom som sa snažila vycúvať z hustého radu predpanelákových áut, ale za mnou parkovalo krížom tiež jedno auto (pre nedostatok miesta) a navyše bola tma. V jednom momente som naozaj netušila, či si môžem cúvať ďalej bez toho aby som "štrajchla" auto za mnou a tak som stiahla okienko a veľmi slušne požiadala vonku postávajúceho suseda, aby ma navigoval.
Najprv žiadna reakcia a potom veľmi sebavedome: "Pani, veď tam máte miesto pre tri kamióny."
Potom sa stala neuveriteľná udalosť, z ktorej sa doteraz spamätávam. Milý sused pristúpil k môjmu autu, otvoril dvere a požiadal ma, aby som vystúpila z MOJHO VLASTNÉHO AUTA, že on mi to radšej vycúva sám. Ja, v absolútnom šoku, som naozaj vystúpila.Musím však priznať, že to cúvanie mu išlo o čosi lepšie ako mne. Keď som odchádzala, ešte sa naklonil švihácky ku môjmu okienku a zahlásil: "Keby ste potrebovali kondičné jazdy, som vám k dispozícii, bývam na druhom."
Chvíľu som nenávidela všetkých chlapov na svete, ale potom ma to prešlo. Na chvíľu.

- Tomi, v tom aute nie je benzín.
- To ti vystačí.
- No len aby som nezostala niekde visieť.
- Hovorím ti, že ti to na zajtra vystačí.
- OK

Stojím na križovatke o 3 poobede. Naskočila zelená, ale moje auto z nejakého dôvodu nenaskočilo. Len tak pomaličky prdkalo, tak som ho nasmerovala aspoň na kraj cesty, nech ostatné autá môžu prejsť.
Vystúpila som zúfalá z auta hľadajúc očný kontakt s nejakým gentlemanom, ktorý by sa ma opýtal: "Smiem vám nejak pomôcť madam?" Namiesto toho som nadviazala iba očný kontakt s 250 cestujúcimi nacpanými v jednom trolejbuse, ktorý ma práve obchádzal trúbiac a hromžiac. 
- Zaškrtím ťa, zaškrtím ťa!!! -ziapala som mužovi do telefónu- sedím v aute bez benzínu uprostred križovatky v najväčšej premávke!
Manžel zavolal kolegom do práce a tí ma odtlačili na blízku benzínku.
 -Prečo nemáte zažnuté svetlá? - osopil sa na mňa chlapík z benzínky.
- Vypla som ich, aby mi neodišla ešte aj baterka keď už nemám benzín.
- Jááj, tak vám došiel benzín, tak to mi otvorte prednú kapotu, musím vám to tam "vcucnúť" (vcucnúť - nerozumiem, čo tým myslel, nepýtajte sa ma. Poznámka autorky).
- Pre pánajána , prednú kapotu som v živote neotvárala. Postavila som sa pred auto a podrobne ho študovala.
- Čo tam robíte?!
- Noo, snažím sa zistiť ako sa to otvára
- Moje nervy, veď to sa otvára vnútri v aute!
- Aha, a kde?
- Prosím vás sadnite si radšej do auta, ja to urobím, ja vám aj natankujem.
Na tú benzínku už radšej nechodím.

Nechápem chlapi, čo na tých autách vidíte, sú to LEN AUTÁ. Na jazdenie. Mne je absolútne fuk v čom sedím aj tak to nerozoznám. Dokázala som rozoznať len trabant, škoda že už nejazdia. Takže sa orientujem podľa farieb.
- Pane prosím vás, to auto je vaše, potrebovala by som aby ste ho trochu posunuli, nemôžem odísť.
- Myslíte tú Oktáviu?
- Noo, také biele....vedľa zeleného.

Kvôli autám sú len samé hádky.
- Jejda netrieskaj s tým kufrom tak.
- Chcela som ho zavrieť dobre, tak som musela vynaložiť trochu sily.
- Trochu?, veď si to skoro rozbila.
- Včera si sa hneval, že som ho zatvorila slabo, tak dnes som ti chcela urobiť radosť.
- To mi teda urobíš radosť, keď nám rozbiješ auto.
- Doobre, môžem sa prihlásiť na kurz zatvárania kufra.
- No vidíš, to by bolo super.

Vymenili sme starý Favorit za staronovú Almeru. Môj manžel raz večer hútal: - Rozmýšľam, že by sme ten Favorit nepredali.
- Tomi, prosím ťa, veď nemáme peniaze, musíme ho predať.
- Veď práve, nemáme, rozmýšľam, že by som ti nechal Favorit na rozbitie.

Nechápem, jazdím už 10 rokov a zatiaľ som nemala ani jednu nehodu (len pár škrkancov).
Nie, nejazdím dvadsiatkou!

PS: Dobre dobre, možno ste v niečom lepší, ale uznajte, že ste radi, že nás máte. Ja viem napríklad upiecť úžasný tvarohový koláč. A nabudúce buďte na mňa milší. Som len žena za volantom.