V piatok 20. februára 1987 sa Andy Warhol zapísal do nemocnice New York Hospital kvôli svojim problémom so žlčníkom. Nasledujúceho rána o 8.45 sa podrobil operácii. Presne ako v známom zlom vtipe - operácia bola úspešná, pacient zomrel o deň neskôr. Príčinou bolo pooperačné zlyhanie srdca. Pohreb sa konal v byzantskom katolíckom kostole v Pittsburghu. Truhla bola otvorená -Warhol mal oblečený kašmírový oblek, pestrofarebnú kravatu, platinovú parochňu a slnečné okuliare. V rukách držal modlitebnú knižku a červenú ružu. Truhlu pokrývali biele ruže a asparagus. Pochovali ho na cintoríne St. John Divine v Bethel Parku. Predtým než hrobári zasypali hrob, jeho gazdiná ešte vhodila do jamy výtlačok časopisu Interview, tričko Interview a fľaštičku parfému Esteé Lauder.
Andy Warhol (rodným menom Andrej Varhola) bol syn slovenských emigrantov - Rusínov z Mikovej, neďaleko Medzilaboriec, Andreja Varholu a Ulji Justíny Zavackej. Malý Andy už od útleho veku prejavoval nadanie na kreslenie. Po skončení strednej školy študoval reklamné umenie na Carnegie Mellon University v Pittsburghu. V roku 1949 sa presťahoval do New Yorku a stal sa ilustrátorom známych časopisov ako Glamour, Harper’s Bazaar a Vogue, kreslil komiksy, maľoval reklamné plagáty, navrhoval vianočné pohľadnice a obálky platní. Hneď ako si mohol dovoliť, kúpil dom na 89-tej ulici a presťahoval svoju matku z Pittsburghu, ktorá sa stala jeho asistentkou. Svojím nepravidelným rukopisom a charakteristickými pravopisnými chybami vypisovala titulky k Andyho ilustráciam. Jej preslávený rukopis sa dokonca dočkal ocenenia od Art Directors Clubu. Warhol hoci dosiahol obrovský komerčný úspech, stále však mal pocit, že ako ilustrátor nie je váženým umelcom.
V tom čase sa začína nástup tzv. Pop Artu. Warhol experimentoval s touto formou, zo začiatku čerpajúc námety z komiksov a reklám, ale tie už boli typickými prvkami tvorby iných umelcov. Warhol potreboval objaviť predmet charakteristický pre neho. Jeho priatelia v snahe pomôcť, radili mu maľovať, čo mal najradšej. A tak Andy začal maľovať. Plechovky Campbell’s Soup, ktorú mával na obed väčšinu svojho života, miloval peniaze, a tak maľoval peniaze, bol posadnutý celebritami a slávou, a tak vznikli portréty Marilyn Monroe a iných slávnych osobností, fľaše Coca-Coly, ženské topánky, jedlo, fľaše kečupu Heinz, novinové ústrižky, či iné predmety každodennej potreby. Jeho obrazy boli spočiatku na posmech, o to viac že ľudia nechápali, čo Andy chcel svojimi obrazmi vyjadriť a Andy im to neuľahčoval svojími suchými komentármi, o ktorých si ľudia zasa neboli istí, či ich myslel vážne, alebo len žartoval.
Pre Warholu však každý obyčajný predmet mal skrytý význam, napríklad Coca-Cola bola pre neho symbolom americkej demokracie.
“Čo je úžasné na tejto krajine je, že Amerika začala tradíciu, kde najbohatší konzumenti kupujú v podstate také isté veci ako najchudobnejší. Môžete sledovať TV a vidieť Coca-Colu a viete, že prezident pije Colu, Liz Taylor pije Colu a pomyslí si, že ty môžeš piť Colu tiež. Cola je Cola a neexistuje množstvo peňazí, ktoré by vám kúpili lepšiu Colu ako je tá, ktorú pije homelesák na rohu. Všetky Coly sú rovnaké a všetky Coly sú dobré. Liz Taylor to vie, prezident to vie, homelesák to vie a ty to vieš tiež.”
Najväčším prínosom Warholu (a Pop Artu) je, že umenie sa stalo súčasťou a produktom spoločnosti.
Svoju prvú výstavu mal Andy Warhol vo West Hollywoode, kde predstavil 32 rôznych obrazov polievky Campbell. Supermarket pri galérii pri tejto príležitosti natrieskal svoje výklady skutočnými plechovkami a reklamoval ich ako “real thing” po 29 centov. New Yorku sa Andy predstavil tri mesiace neskôr.
V roku 1962 založil Andy “Fabriku” v byte na piatom poschodí domu na 231 East47th Street. “Fabrika” bola umeleckým štúdiom, kde najatí “pracovníci umenia” maľovali Warholove plagáty a Warhol natáčal nespočetné množstvo experimentálnych, undergroundových - väčšinou bizarných a pornografických filmov. Najznámejšie sú “Spánok”, ktorý nezobrazuje nič iné len muža spiaceho šesť hodín, “Empire”, “Fajčenie” a “Dievčatá z Chelsey”. V podstate všetky jeho filmy boli natočené jednou metódou - natočiť hocičo, čo sa momentálne dialo v štúdiu a hocikoho, kto bol momentálne nablízku. “Fabrikou” sa denne premlel nekontrovateľný počet návštevníkov - prívržencov nielen Warholovho umenia, ale hlavne alkoholu, drôg a sexu. V roku 1968 Valerie Solanas, bývalá zamestnankyňa Štúdia postrelila Andyho. Zranenie bolo veľmi vážne a hoci Warhol unikol najhoršiemu, do konca života musel nosiť bandáž okolo hrude. V tom istom roku Andy presťahoval svoje štúdio na šieste poschodie budovy Decker Building na Union Square West a o päť rokov neskôr zmenil adresu na 860 Broadway na severnom konci Union Square.
Andy Warhol, o ktorom by sa dalo ešte veľa písať, žil svoj americký sen, posadnutý slávou a peňazmi, výstredný, obklopený celebritami, sexom, alkoholom, drogami, dosiahol viac ako svojich pätnásť minút slávy. Ale existuje aj druhá strana Andyho. Citlivý, hanblivý chlapec, emocionálne upútaný na svoju matku, nevyrovnaný so svojou homosexualitou, tichý pozorovateľ diania okolo seba, pravidelný účastník dobrovoľných akcií v útulkoch pre bezdomovcov, každodenný účastník náboženských obradov, veľký zberateľ a milovník blších trhov.
Múzeum Andyho Warholu v Pittsburghu (kde sa Andy narodil a vyrástol) je najväčšie americké múzeum venované jedinému umelcovi. Umelecká zbierka obsahuje viac ako 12 000 autorových diel. Múzeum sa pri príležitosti 20.výročia svojho vzniku rozhodlo otvoriť svoju druhú lokalitu v New Yorku.“New York Warhol Museum” bude otvorené v roku 2017 a bude vystavovať časť kolekcie Múzea v Pittsburghu - nielen Warholove diela, ale aj jeho osobné predmety. Nové Múzeum o rozlohe takmer 1 000 m2 sa bude nachádzať na Manhattane vo štvrti Lower East Side.
“New York Warhol Museum” nielen že sprístupní Warholov život a tvorbu širšej, medzinárodnej verejnosti, ale je logickým krokom, keďže Andy Warhol prežil väčšinu svojho života a preslávil sa práve v New Yorku.
