1. TWA Hotel
Hneď vo dverách New Yorku - na letisku JFK - víta cestujúcich horúca novinka, lahôdka pre milovníkov leteckej dopravy, histórie a architektúry - TWA Hotel s najväčšou vstupnou halou na svete, ktorou je vlastne pôvodný terminál leteckej spoločnosti TWA z roku 1962.
Nie je však terminál ako terminál. Tento nemá len historickú hodnotu z časového hľadiska, ale je umelecké dielo samo osebe. Jeho autor fínsko-americký architekt Eero Saarinen totiž nebol len architekt, ale po svojej matke zdedil aj záujem o abstraktné sochárstvo a predtým než sa stal architektom sa viac zaujímal o sochárstvo. Budova terminálu je perfektným skĺbením jeho dvoch lások.
Exteriér budovy pripomína vtáka s rozpätými krídlami a vyčnievajúcim zobákom strechy.
Interiér terminálu bol navrhnutý s cieľom vzbudiť pocit pohybu - letu, čomu je podriadený každý detail, a ak sa obzriete okolo seba, naozaj máte zdanie, ako keby sa celý vnútrajšok budovy vlnil, prelieval, chystal každú minútu vzlietnuť.
Eero Saarinen dosiahol tento efekt takmer úplnou absenciou rovných línií a priamych uhlov. Pri pohľade na nekonečné línie prechádzajúce zo schodov, do balkónov, stien, miestnosti a pod. človeku nevyhnutne napadne prirovnanie s universálnym fungovaním existencie - nič neexistuje izolovane, všetko súvisí so všetkým, kde niečo končí niečo iné začína...
Terminál TWA nebol iba prelomovým architektonickým klenotom, čo sa týka formy, ale takisto ním boli po prvýkrát uvedené do praxe niektoré novinky v leteckej doprave, napr. karouselový pás pre batožinu, elektronické tabule s rozpisom príletov a odletov lietadiel, či uzatvorený okruh televízie.
Tragédiou Terminalu TWA bol príliš rapídny rozvoj leteckej dopravy po roku 1962, kedy bola budova odovzdaná do užívania. Onedlho po otvorení Terminálu, budova už nezodpovedala kapacitným a bezpečnostným požiadavkám. Poslednou kvapkou boli udalosti spojené s 9/11 a jeho dôsledkami na leteckú dopravu a spoločnosť TWA. Budova bola zatvorená v roku 2001 a až do mája tohto roku neprístupná verejnosti.
Celý hotel je zariadený v super retro štýle z roku 1962, a aj keď sa neubytujete v hoteli, zastávka na kávu alebo koktejl je príjemným a zaujímavým spestrením cesty z alebo na letisko. Koktejlový bar je v skutočnom historickom lietadle - Connie, ktoré sa preslávilo tým, že v roku 1946 vytvorilo rýchlostný rekord v transkontinetálnom prelete z Kalifornie do New Yorku a v päťdesiatych rokoch bolo prezidentským lietadlom pre Dwighta D. Eisenhowera.
Hotel tiež onedlho otvorí svoj strešný “infinity” bazén a vyhliadkovú terasu s výhľadom na pristávaciu plochu letiska, ktoré budú otvorené 365 dní v roku.
Okrem toho, že TWA Hotel je (teda aspoň mne pripomína) špičkové interaktívne, živé, fungujúce múzeum, z praktického hľadiska je tiež super. Môžete sa v ňom ubytovať na štyri hodiny, čo ocenia predovšetkým cestovatelia, ktorí priletia, alebo odlietajú z New Yorku v noci, alebo majú veľké časové rozmedzie medzi letmi. Hotel má 512 zvukotesných izieb.
2. The Vessel
The Vessel je interaktívna umelecká štruktúra popredného britského dizajnéra Thomasa Heatherwicka. Jeho otvorenie sprevádzala vlna zdesenia a hrôzy, čo je to za nezmysel, a ako takú opachu mohol niekto postaviť. Mne naopak sa prehnalo mysľou, že keby sa na svete budovali len takéto príšery, tak by sme na tom boli celkom dobre.
Impozantné moderné umelecké dielo je 16 poschodí vysoké, pozostáva zo 154 schodíšť, 2500 schodov a 80 odpočinkových platforiem.
“Schody, ktoré nikam nevedú” pripomínajú sud, alebo zasa iným včelí úľ, hlavne ak sú zaplnené ľuďmi. Vessel má základňu 15 m širokú a vrchol 46 m široký. Celková dĺžka schodov presahuje 1.6 km. Aj keď všetky tie čísla môžu mať odstrašujúci efekt, príjemným prekvapením je, ako ľahko a pohodlne sa vystupuje po týchto schodoch.
Vystupujúc po tých schodoch sa mi pripomenula storočná pesnička a nemohla som prestať si pospevovať:
“Výťah opäť nechodí tak zdolať 13 poschodí
zostáva mi znova po svojich
na schodoch čosi šramotí a neón kde tu nesvieti
ešte že sa po tme nebojím.
Počuť hlasné stereo aj výstrahy pred neverou
ktosi čosi vŕta v paneloch
tatramatky ródeo sa mieša kde tu s operou
všetko počuť cestou po schodoch”
Poznáte? Jasné, Rišo Müller a jeho Po schodoch.
Pre zdravotne postihnutých je Vessel vybavený výťahom, takže ani zdravotne znevýhodnení nie sú o nič ukrátení a môžu sa pokochať pekným výhľadom na rieku Hudson a novú štvrť Hudson Yards.
Inšpiráciou pre Thomasa Heatherwicka boli staroveké schody, ktoré viedli k studni v indickom Rajasthane, a boli tak miestom, kde sa ľudia schádzali. Architekt očarený nádhernými obrazmi miesta vytvoril niečo podobné v New Yorku.
Jednotlivé kusy štruktúry boli vyrobené v Taliansku, privezené na lodi do New Yorku a tu pospájané dokopy.
Ďalšou atrakciou, na ktorú sa môžu turisti i obyvatelia New Yorku tešiť, je nová vyhliadková vysunutá terasa, ktorá bude otvorená začiatkom budúceho roku. Terasa so sklenenou podlahou a skleným zábradlím sa bude nachádzať vo výške 335 metrov a nájdete ju doslova pár krokov od Vessel.
3. Múzeum Sochy slobody.
Socha slobody - dar od Francúzov, ku ktorému sa už vyše storočia upierajú zraky celého sveta, symbolizuje slobodu, demokraciu a prisťahovalectvo v Amerike (aj keď o tom by sa v dnešnej dobe dalo diskutovať) a je neodmysliteľnou súčasťou newyorského prístavu.
Nádherná a neskutočne impozantná Lady Liberty sa v týchto dňoch dočkala svojho nového múzea. Na prvý pohľad nenápadne, splývajúce s okolím, nachádza sa na Liberty Island, hneď za Sochou.
Múzeum nie je veľké, ale dozviete sa v ňom viac než dosť o vzniku, tvorcoch i konštrukcii Sochy. Takmer všetky informácie sú zaujímavé, niektoré vás možno dokonca aj prekvapia. Napríklad, že Socha slobody bola postavená na oslavu zrušenia otroctva v Amerike a s emigráciou spočiatku nemala nič spoločné. Alebo že Lady Liberty bola pôvodne medená a nudná hnedá farba sa v priebehu 30 rokov vďaka oxidácii zmenila na zelenú, čo je vlastne patina, ktorá napriek obavám, že znamená začiatok konca Sochy, ju vlastne chráni pred koróziou.
Socha slobody hoci pôsobi mohutne je vytvorená z tenkého medeného plechu - jeho hrúbka je hrúbka dvoch centoviek dokopy. Socha slobody je dielom dvoch veľkých Francúzov - sochára Bartholdiho a inžiniera Eiffela, ktorí zhmotnili myšlienku tretieho Francúza Edouarda de Laboulaye.
Hlavnou atrakciou múzea je originálna fakľa z roku 1886. Mne osobne sa najviac páčila napodobenina Bertholdiho dielne.
Múzeum bolo vyhlásené známym vydavateľstvom turistických sprievodcov Lonely Planet ako jedno z najlepších atrakcií otvorených v roku 2019.
