V prvom rade si urobme jasno v tom, čo vlastne pojem “Broadway” znamená. Možno je to len môj pocit, ale z mnohých opisov v slovenskej tlači, si predstavím vysvietenú ulicu, na ktorej je jedno divadlo pri druhom.
V skutočnosti “Broadway” je súhrny názov pre 40 divadiel medzi Západnou 41. a 53. ulicou, od 6. po 8. Avenue. Z tohto počtu sa iba 4 nachádzajú priamo na ulici Broadway, väčšina je ukrytá v priľahlých uličkách a nebyť obrovských markíz a svetelných reklám, bolo by ich viac než ľahké prehliadnúť. Aby sa divadlo kvalifikovalo ako “Broadway Theatre”, musí mať kapacitu 500 a viac sedadiel. Ak ste sa stretli s pojmom Off-Broadway alebo dokonca Off-off-Broadway, nemá to nič spoločné s lokalitou, ale týka sa výhradne veľkosti divadla. Off-Broadway divadlá majú kapacitu 100-499 sedadiel a Off-Off-Broadway sú divadielka s počtom sedadiel menej ako 100.
Za prvý broadwayský muzikál sa oficiálne považuje “The Black Crook” a ako mnoho iných vecí v histórii vznikol úplne náhodou.
Občianska vojna v Amerike sa práve skončila a bývalý herec William Wheatley v duchu prisahal, že urobí všetko, len aby zaplnil hľadisko svojho divadla na rohu Broadway a Prince Street. Zúfalo nudná dráma “The Black Crook” bola už vopred odsúdená na neúspech a jej životnosť sa odhadovala na pár týždňov. Presne v tom čase vyhorela Hudobná akadémia - celý jej balet zaháľal a jej nespočetné kulisy zapadali prachom. Áno, predpokladáte správne. Wheatley a predstavitelia baletu našli spoločnú reč a muzikál, ako nový druh divadelného predstavenia, uzrel svetlo sveta.
Centrum divadelného života bolo spočiatku na Dolnom Manhattane, v okolí dnešného Union Square, začiatkom 20.storočia sa však kvôli zvyšujúcim cenám na trhu s nehnuteľnosťami presťahovalo do okolia Times Square. V 20. a 30. rokoch sa divadlo ukázalo byť celkom lukratívnym biznisom a divadlá rástli ako huby po daždi. V tom čase bolo v New Yorku registrovaných 80 divadiel a nočný život na Broadwayi fičal jedna radosť.
Spomínaná časť mesta bola miestom, kde sa schádzali gangstri spolu s milionármi, celebritami, herečkami i zboristkami z divadiel. Poker sa hral celé dni bez prestania a v stávke boli atronomické sumy. Alkohol tiekol potokom a tvrdí chlapi mäkli kvôli krásnym herečkám. New York bol Broadway a Broadway bol New York. A vládol tu len jeden zákon - zákon ulice.
Divadelným predstaveniam veľmi často chýbala dejová zápletka, ale o to väčšia pozornosť sa sústreďovala na hudbu a tanec, podčiarkované extravagantnými kulisami a úžasnými kostýmami.
Skutočný “golden age” broadwayského divadla však odštartoval mega-hit “Oklahoma” v roku 1943, ktorý sa reprízoval 2212-krát. Po ňom nasledoval hit za hitom a divadlo na Broadwayi začalo reprezentovať najvyšší stupeň divadelnej prestíže na svete.
A ako je to dnes?
V týchto ekonomicky nie práve najružovejších časoch, každý priškripuje na výdavkoch, ako sa dá, Broadway nie je žiadnou výnimkou. Živý orchester v plnej zostave vystriedal šikovný zvukový technik. Zboristky sú mladé a krásne len zdiaľky - tie skutočne pekné už dávno behajú po Hollywoode alebo Las Vegas. Herci zarábajú menej ako priemerne babysitterky a neprajníci tvrdia, že ísť si pozrieť predstavenie, ktoré beží dlhšie ako rok je beznádejná strata času a peňazí. Vo výpočte mínusov by som mohla pokračovať, ale načo. Podstatné je, že “Broadway” naďalej žije.
Divadlá hrajú dve predstavenia denne - o druhej alebo tretej popoludní sa koná tzv. matineé a hlavné predstavenie je večer o ôsmej - od utorka do soboty. Priemerná cena lístka je $ 95.
Muzikály nemajú vopred určený počet predstavení, ktoré odohrajú. Jednoducho hrá sa dokedy je záujem zo strany divákov a predstavenia vynášajú natoľko, že investori sú spokojní. A tak je len prirodzené, že niektoré hry sa hrajú niekoľko týždňov, iné dobrých pár rokov.
Rekord drží muzikál Andrew Lloyda Webbera “The Phantom of the Opera”, ktorý mal premiéru v roku 1988 a hrá sa dodnes.
Len za minulú sezónu “Broadway” predala 12 miliónov vstupeniek a zarobila vyše miliardu dolárov. Speváci, napriek rečiam neprajníkov, nie sú žiadni amatéri, hrať na Broadwayi je stále vecou prestíže a každé predstavenie je umeleckým zážitkom.
Takže aká je odpoveď na úvodnú otázku?
Nuž, jednoznačná odpoveď neexistuje. Ako so všetkým, záleží len na vašich prioritách a zhruba do ktorej kategórie dovolenkárov patríte. Niekto uprednostňuje zážitky, ktoré doma nemá šancu zažiť, poniektorých dovolenka je vernou kópiou susedovej s návštevou osvedčených “must-see” miest a pre niekoho je na vrchole rebríčka hodnôt báječný výpredaj značkových handier.
