Môžeme ním vyjadriť nielen lásku, či priateľstvo, ale aj úctu, poslušnosť, rešpekt, súhlas, obdiv, sympatie, nehu, podriadenosť, urážku a nezabúdajme na slávne bozky smrti, po ktorých nikto z nás netúži.
Spôsob bozku medzi partnermi vraví veľa o vzťahu a citoch, aké váš partner k vám prechováva. Zlý bozk, povrchný bozk, alebo úplná absencia bozkov sú indikátormi problémov vo vzťahu. Slová klamú, bozky nie.
(Foto: Graffiti na Manhattane vytvorené podľa ikonickej fotografie Alfréda Eisenstaedta, ktorá zachytáva amerického námorníka bozkávajúceho zdravotnú sestru na Times Square v deň víťazstva nad Japonskom 14. augusta 1945).
Nikto nevie, ako bozk začal. Existuje síce pár teórií, ale žiadna z nich nie je potvrdená.
Prvá teória vraví, že akýmisi pra-pra-bozkami bolo v pravekých časoch dotýkanie sa úst matky a dieťaťa pri podávaní predžutej potravy dieťaťu priamo z úst do úst. Tento akt ako symbol dôvery, opatery a závislosti sa neskôr preniesol do romantického vzťahu. Podľa druhej teóŕie sa bozkávanie vyvinulo a je formou podvedomého výberu vhodného potenciálneho partnera na základe vône jeho dychu. Bozkávanie nám umožňuje takéto testovanie. Čím príjemnejšia vôňa, tým lepšie zdravie a schopnosť jednotlivca sa rozmnožovať. Jednoznačne toto výberové konanie má korene v živočíšnom svete, v ktorom sa dodnes uchovalo vo forme obtierania sa zvierat jeden o druhého. Tretia a najviac romantická teória v súlade s niektorými kultúrami tvrdí, že naša duša sídli v našom dychu a bozkávaním sa naše duše zjednocujú na večnosť.
(Foto: Sochu LOVE vytvoril americký umelec Róbert Indiana. Socha bola vytvorená podľa vianočnej pohľadnice Múzea moderného umenia v New Yorku z r. 1964 s týmto imidžom).
Prvé zmienky o bozkávaní spadajú do obdobia okolo roku 1500 p.n.l.. Texty v sankritskej literatúre z územia Indie opisujú zvyk známy ako eskimácke bozkávanie (dotýkanie sa nosmi). Vďaka dobyvačným vojnám Alexandra Veľkého sa o bozkávaní dozvedeli Gréci a evidentne sa im to zapáčilo do takej miery, že pomohli rozšíriť bozkávanie po Európe a Ázii. Avšak skutočná vďaka za spopularizovanie bozkávania patrí Rimanom. V Ríme sa bozkávalo často, veľa a na rôzne spôsoby. Dva najčastejšie druhy bozkov boli osculum a savium. Osculum, bozk na líce, prejavoval priateľstvo a bol taký obľúbený a rozšírený, že ním ešte aj členovia Senátu otvárali zasadnutia. Bozkom divokej vášne bol salvium, ktorý sa neskôr stal známym ako francúzsky bozk. Bozkávanie sa stalo súčasťou rímskej kultúry do takej miery, že keď sa dvaja mladí ľudia rozhodli vziať, najprv sa konali zásnuby, na ktorých sa bozkom spečatil zväzok a neskôr samotný sobáš už nebol ničím iným, len zaznamenaním udalosti do občianskych záznamov. O pár storočí neskôr kresťania preniesli dôležitosť bozku do svadobného obradu a takto to aj ostalo až dodnes.
(Foto: Každý rok architekti a dizajnérske firmy navrhujú Valentínske srdce, ktoré je vystavené na Times Square. Tohtoročné Valentínske srdce na Times Square spája návštevníkov na základe ich znamení zverokruhu)
Aj keď nie je jasné, kedy a kde bozkávanie začalo, definitívne sme radi, že existuje. Bozkávanie totiž nie je len príjemné, ale aj zdravé. Bozk uvoľňuje hormóny a endorfíny, ktoré znižujú stres, pomáha sa vyliečiť z depresie, znižuje krvný tlak, spôsobuje, že sa cítime mladší. Bozk spaľuje kalórie a vášnivé bozkávanie, vďaka zvýšenej produkcii slín, dokonca zabraňuje vzniku zubného kazu. Po psychologickej stránke, keďže bozkávanie v nás vyvoláva pocit, že sme sexi, milovaní a chcení, je nesmierne dôležité.
Ak to nestačí, zopár faktov navyše. Podľa istej štúdie sa dokázalo, že ľudia, ktorí sa každé ráno pred odchodom do práce lúčia bozkom so svojím partnerom, žijú o päť rokov dlhšie, majú menej automobilových nehôd na ceste do práce, vynechávajú menej pracovných dní kvôli chorobám a zarábajú viac.
Čo k tomu viac dodať? Snáď len jedno. Bozkávajte sa! Bozkávajte sa viac a častejšie! Nielen na Valentína, ale každý deň!
Fotografie: Alena Miklošová
