Zvedavá, či sa v tomto akademickom mestečku zachovali ešte nejaké stopy po jeho tunajšom živote, vybrala som sa na zvedy.
Ľúbezné mestečko je priam ponorené do záplavy zelene a kvetov. Rodinné domčeky, ktoré nemajú s modernou architektúrou nič spoločné, sú ako farebné, ale prevažne biele korálky rozsypané v trávniku a nad nimi sa týčia majestátne budovy Princetonskej univerzity. To všetko obklopené lahodným tichom a podčiarknuté omamnou vôňou orgovánu a lipy.
Od 18.storočia v meste vládne akadémia a zoznam ľudí, ktorí tu prišli načrieť z prameňa múdrosti je siahodlhý - prezidenti Woodrow Wilson a John F. Kennedy,ktorý neskôr prestúpil na Harvard, bývalá Prvá dáma Michelle Obama, spisovateľ F. Scott Fitzgerald, herci David Duchovný a Brookie Shieldsová a mnoho iných. Takže Einstein nie je jediný veľký a slávny, ktorý tu pobýval, on je len tá pomyselná čerešnička na šľahačkovom pohári.
Albert Einstein navštívil Princeton poprvýkrát v roku 1921, v roku kedy dostal tiež Nobelovú cenu. Princetonská univerzita bola vtedy hlavným centrom štúdia teoretickej fyziky.Odprednášal tu 5 prednášok o teórii relativity, z ktorých každá bola natrieskaná vedeckými kapacitami z celých Spojených štátov, a bol mu udelený čestný doktorát.
Fenomenálny fyzik sa vrátil do Princetonu v roku 1933. V Nemecku už nemal žiadnu budúcnosť a Princeton mu ponúkol miesto v novozaloženom Inštitúte pre vedecký výskum. Einstein ponuku prijal a mesto sa mu stalo domovom až do jeho smrti v roku 1955.
Podľa legendy, keď Albert Einstein prišiel so svojou druhou manželkou Elsou do Princetonu, ich prvá cesta viedla do Baltimoru - miestnej zmrzlinárne, kde si dali vanilkovú zmrzlinu s čokoládovou posýpkou.Vychutnávajúc mrazenú pochúťku sa vybrali do The Peacock Inn (Hostinec u páva), kde sa ubytovali a bývali 10 dní, pokiaľ ich dom pripravovali na ich nasťahovanie sa. The Peacock Inn je dodnes luxusný butikový hotelík s výbornou reštauráciou a ešte lepšou históriou. Jeho začiatky spadajú do 1700-tých rokov a premlelo sa ním kopec politikov, vedcov, spisovateľov a hercov. Počas Prohibície to bola jedna z milióna reštaurácii, kde sa načierno predával alkohol, a hrdlo si tu zalievali napríklad aj takí F. Scott Fitzgerald so svojím kumpánom Hemingwayom. Ale vráťme sa k Einsteinovi.
Prvý princetonský príbytok manželov Einsteinovcov sa nachádzal na Library Place č.2., len pár krokov od Theologického seminára s knižnicou druhou najväčšou na svete po Vatikáne, čo je úsmevná náhoda, keďže Einstein sa vždy vyjadroval o Bohu, ako o knihovníkovi, ktorý odmieta vydať svoje knihy. Po necelých dvoch rokoch sa Einsteinovci presťahovali o pár ulíc ďalej na 112 Mercer Street. V jednoduchom dvojposchodovom dome žil spolu so svojou druhou manželkou (sesternicou) Elsou, jej dcérou z prvého manželstva Margot a asistentkou Helen Dukas.
Okrem bolestivého obdobia v roku 1936, keď jeho manželka ochorela a zomrela, Albert Einstein prežil v tomto dome šťastné a spokojné roky.
"Môj život v Princetone je neopísateľne príjemný" pochvaľoval si v liste svojmu priateľovi fyzikovi Maxovi Bornovi, "odpočívam tu ako taký medveď v jaskyni a skutočne nikdy nikde som sa necítil tak doma ako tu."
Každé ráno sa vo vyťahanom svetri, zväzkom papierov pod pazuchou a šuchtajúc topánkami obutými naboso vybral do Inštitútu vzdialenom od jeho domu dva a polkilometra.
V Inštitúte trávieval dopoludnia a popoludní sa venoval svojím obľúbeným aktivitám: dlhým prechádzkam v univerzitnom parku, alebo člnkovaniu sa na Carnegie Lake, čo privádzalo jeho blízkych do zúfalstva, kedže fyzik nevedel plávať a tvrdošijne si odmietal obliecť záchrannú vestu. No nič mu neprinášalo väčšiu radosť, ako hra na husle v kruhu svojich priateľov - tiež milovníkov hudby. Geniálny vedec sa pri viacerých príležitostiach nechal počuť, že ak by sa nestal fyzikom, bol by hudobníkom.
Inštitút vedeckého výskumu bola novozaložená, samostatná inštitúcia, ktorá mala do roku 1939 priestory v areáli Princetonskej univerzity, a preto sa občas mýlne predpokladá, že Albert Einstein bol členom univerzitného profesorského zboru.
Po Einsteinovej smrti v jeho dome bývala naďalej jeho nevlastná dcéra Margot až do svojej smrti v roku 1986. Vo svojej záveti odkázala dom Inštitútu pre vedecký výskum, keďže vedec vyslovene zamietol myšlienku zriadiť v dome jeho múzeum, s odôvodnením, že koho už by len zaujímal jeho život. Nábytok, ktorý si Einsteinovci priviezli z Nemecka, vlastní teraz Historická spoločnosť mesta Princeton, ale to je trochu od ruky, keďže múzeum má sídlo von z mesta.
Na dome sa nenachádza žiadna pamätná tabuľa oznamujúca, že tu Albert Einstein býval 20 rokov, a nakoľko dom je teraz vlastníctvom Inštitútu, ďalej ako po bráničku sa nedostanete.
Inštitút pre vedecký výskum prenajíma Einsteinov dom svojim zamestnancom, a pozoruhodné je, že ďalší dvaja vedci, ktorí bývali v tomto dome, tiež dostali Nobelovú cenu. Preto sa vraví, že ak sa pôjdete na dom pozrieť, nezabudnite pošúchať bráničku, aby sa na vás tiež nalepilo trochu z Einsteinovej geniality.
Albert Einstein zomrel v skorých ranných hodinách 18. apríla 1955 na vnútorné krvácanie po prasknutí brušnej aorty.
Do nemocnice prišiel deň predtým vo veľkých bolestiach, ale operáciu odmietol.
"Je nechutne predĺžovať život umelo. Ja som svoje už urobil, je čas odísť."
Pred tým, než naposledy vydýchol, povedal pár slov po nemecky, ale nanešťastie službukonajúca sestra nerozumela po nemecky. To čo nasledovalo potom, ja osobne považujem za vrcholne neetické a morbídne. Patológ dr. Thomas Harvey previedol pitvu, počas ktorej bez dovolenia zobral a ponechal si Einsteinov mozog, keďže ako uviedol, chcel preskúmať tajomstvo fyzikovho génia. Neskôr spolu s asistentom z Pensylvánskej univerzity, rozrezali mozog na tisícky kúskov. Dnes môžete časť Einsteinovho rozkúskovaného mozgu vidieť v Mutterovom múzeu vo Philadelphii.
Pohreb Alberta Einsteina bola výhradne rodinná záležitosť. Kremácia sa konala v meste Trenton a jeho popol bol rozsypaný pozdĺž rieky Delaware. Napriek množstvu novinárov v nemocnici, udalosti tohto dňa nafotil iba Ralph Morse z časopisu LIFE. Okrem jedinej, dnes svetoznámej fotky opusteného Einsteinovho písacieho stola v jeho pracovni v Inštitúte, však na žiadosť Einsteinovej rodiny ostatné fotografie nikdy neuzreli svetlo sveta.
V roku 1994 do Princetonu vtrhol Hollywood, s cieľom natočiť film o Einsteinovi IQ v hlavných úlohach s Meg Ryan a Walterom Matthau.
Mesto žilo filmovačkou. Bratia Landauovi, majitelia obchodu s výrobkami z pravej ovčej vlny, sa rozhodli vyzdobiť svoj výklad v tomto duchu. Keďže v tom čase ešte v meste žilo veľa občanov, ktorí osobne poznali milovaného profesora, poprosili ich, aby na čas priniesli do obchodu memorabílie. Výsledok predčil všetky očakávania. Stovky princetončanov prinieslo do obchodu listy, fotografie a rôzne predmety pripomínajúceho svojrázneho pána Einsteina. V obchode nielen vyzdobili výklad, ale zriadili celú výstavu. Do jesene 1994 exhibíciu videlo tisícky ľudí. Šesť mesiacov po skončení filmovania sa majitelia obchodu rozhodli výstavu zrušiť a zapožičané predmety vrátiť. Svoje veci si prišiel vyzdvihnuť aj Gillett Griffin, jeden z najbližších priateľov Alberta Einsteina. Pri odchode so smútkom poznamenal, že aké by to bolo pekné, ak by sa v Princetone našiel aspoň jeden kút, kde by bola takáto, ale stála expozícia.
Od myšlienky k realizácii nebolo ďaleko, a bratia Landauovi zriadili v svojom obchode Mini-Múzeum Alberta Einsteina, prekvapujúco jediné múzeum v USA venované geniálnemu vedcovi.
Suma-sumarum, ak patríte k fanúšikom Alberta Einsteina, jedného z najväčších (ak nie najväčšieho) vedca 20. storočia, ktorý prežil v Princetone vyše 20 rokov, nájdete tu ulicu pomenovanú podľa neho, jeden pamätník a mini-múzeum zastrčené v zadnom kúte obchodu s odevami. Všetky ostatné miesta, ktoré som spomínala, nie sú označené, a ak vopred nemáte naštudované, kde čo hľadať, ani vám nenapadne, že majú niečo spoločné s Einsteinom.
