Fenomenálny hudobník a otec džezu to dotiahol z najchudobnejších ulíc mesta New Orleans, cez polepšovňu až do Guinessovej knihy rekordov, kde sa zapísal ako najstarší muzikant, ktorý s piesňou “Hello, Dolly” obsadil prvé miesto hitparády, a pritom sa mu podarilo zosadiť z trónu Beatles, hoci tí boli vtedy na vrchole slávy a okupovali špicu hitparády nepretržite 14 týždňov.
Louis Armstrong bol dušou i srdcom showman - ak nehral, tak spieval alebo natáčal filmy. Mimochodom zahral si vo viac ako päťdesiatich filmoch a na koncertných šnúrach bol dlhé roky 300 dní do roka.
Pokiaľ jeho kariéra kvitla po každej stránke, súkromný život bol skôr v troskách. Prvé tri manželstvá rýchlo skončili a hoci v tom čase už peniaze pre Louisa neboli problémom, vlastnej strechy nad hlavou nikdy nemal. Či už s manželkami alebo bez nich, večne sa trmácal z jedného mesta do druhého a celý jeho majetok bol uložený v skladoch hotelov po celej krajine.
To všetko sa zmenilo, keď spoznal Lucille Vilson, mladučkú tanečnicu z legendárneho Cotton Clubu v Harleme. Satchmo, čo bola jedna z Armstrongovych prezýviek, sa do o neho o 13 rokov mladšej zboristky okamžite zahľadel a vôbec mu neprekážal ani taký malý detail, že v tom čase bol ženatý. Lucille naopak, nielenže svojím ctiteľom nebola nadšená, ale sa mu doslova vyhýbala. Brown Sugar, ako ju nazývali, pochádzala z úplne odlišných rodinných pomerov, o svojom živote mala inú predstavu a nebyť Krachu na burze v 1929, študovala by na vysokej škole a nie tancovala v Cotton Clube. Nanešťastie jej otec prišiel o svoju taxikársku spoločnosť a Lucille musela prispieť do rodinného rozpočtu. Keďže pred Depresiou popri škole brávala aj hodiny klavíra a tanca, rozhodla sa tieto schopnosti speňažiť. Nakoniec sa ukázalo, že Lucille bola veľmi talentovaná a jej kariéra sa pomaly, ale isto začínala rozbiehať.
Ľady medzi Louisom a Lucille sa trochu prelomili, keď ju polo-žartom, polo-vážne poprosil, či by mu neuvarila jeho obľúbené jedlo - červenú fazuľku s ryžou. Zarazená Lucille sa na to rozosmiala, a odpovedala, že také jedlo síce v živote nevarila, ale že môže skúsiť.
Dvorenie, prevažne na diaľku, pokračovalo ďalšie štyri roky. V roku 1942 sa Armstrong rozviedol. Na svoje obrovské prekvapenie, v súdnej sále, kde bolo manželstvo vyhlásené za ukončené, zbadal Lucille. Celý od šťastia bez seba, ju namieste požiadal o ruku.
Medové týždne boli nočná mora. Osem mesiacov neprestajného trmáciania sa po krajine a každodenné vystúpenia takmer zabili Lucille, ktorá si jasne uvedomila, že takto to ďalej nepôjde. Navrhla Louisovi, aby si kúpili dom. Tušila, že veľkú úlohu v rozpade Louisovych predchádzajucich manželstiev mal kočovný život a absencia akejkoľvek stabilizácie, a predpokladala, že jej manželstvo, ak neprinúti Satchma aspoň čiastočne sa niekde usadiť, skončí tak isto. Armstrong však o tom nechcel ani počuť. Predstava stabilného rodinného života mu nič nevravela, keďže ju nikdy nezažil.
Vidiac, že Louisa nepresvedčí, novopečená manželka sa rozhodla konať na vlastnú päsť. Počas jednej z jeho koncertných šnúr, ostala v New Yorku a začala sa obzerať po dome vhodnom na kúpu. Ten pravý našla v solídnej taliansko-írskej robotníckej štvrti Corona. Kúpila ho za 3 500 dolárov, zariadila, a až potom oznámila manželovi ich novú adresu.
Po skončení turné Louis viac nasrdený ako nadšený dorazil taxíkom na určenú adresu. Louisovi sa skromný dom zdal príliš fajnový a odmietol vystúpiť z taxíka, predpokladajúc že tu zrejme ide o omyl. Nakoniec váhavo vybehol hore schodmi a zazvonil pri dverách. Tie sa otvorili a v nich stála rozžiarená Lucille. Louis v momente zabudol, že on vlastne žiaden dom nechcel. Nadšený dal taxikárovi krásne sprepitné a pozval ho k nim na raňajky.
Louis Armstrong si svoj nový dom zamiloval okamžite, a hoci manželia mohli bývať v luxusnej vile primeranej jeho celebritnému statusu, ostali v tomto dome bývať až do smrti z jednoduchého dôvodu - cítili sa v ňom a v tomto susedstve veľmi dobre.
Najobľúbenejšou izbou Satchma bola jeho pracovňa, kde ak nepracoval, nadšene nahrával na magnetofónové pásy svoje rozhovory s manželkou a priateľmi na všetky možné aj nemožné témy. Škatule, do ktorých ich vkladal zdobil vtipnými kolážami. Múzeum dnes vlastní 750 týchto kotúčov, ktoré sú nielen neoceniteľným zdrojom informácii o Armstrongovi a jeho živote, ale múzeum ich tiež využíva ako fantasticky efekt pri prehliadke domu.
Napríklad pri prehliadke kuchyne a jedálne sa odrazu z reproduktorov ozve rozhovor Lucille s Louisom pri večeri, jeho vtipné komentáre o zeleninovej prílohe, kompletne aj so štrngotaním príboru a nalievaním vody.
Ůplne máte pocit, ako keby ste boli u nich na návšteve a nie v ich múzeu.
Kuchyňa je dizajnérskym skvostom z 50-tych rokov minulého storočia. Nádherne belasá kuchynská linka s ružovými vbudovanými spotrebičmi je lákadlom aj pre milovníkov interiérového dizajnu, ktorí sem prichádzajú niekedy kvôli nej a nie Louisovi. Súčasťou kuchyne je špeciálne pre Armstrongovcov vyrobený 6-horákový sporák a jedna z prvých Subzero chladničiek v krajine.
Podľa mňa však absolútne bezkonkurenčná je kúpeľna na prvom poschodí.Kombinácia mramoru a zrkadlových stien podčiarknutá vodovodnými kohútikmi a sprchou z 24-karátového zlata robí kúpeľňu najluxusnejšou miestnosťou v dome.
Napriek tomu, že Louis a Lucille nemali vlastné deti, v dome detský džavot nikdy nechýbal. Louis miloval deti a deti milovali Louisa a vždy decká z ulice chodievali k Armstrongovcom na zmrzlinu a spoločne so strýkom Satchmom pozerať westerny v televízii. Pre svet bol hudobník oslavovanou celebritou, ktorá hrávala pre kráľov, prezidentov i pápeža, pre jeho susedov bol Louis milým, skromným človekom, ktorý v holičstve na rohu trpezlivo čakal, kým naňho príde rad na strihanie, kupoval jedlo v čínskej reštaurácii a vtipkoval so susedmi.
Louis Daniel Armstrong zomrel vo svojej posteli za svitania 6. júla 1971 na infarkt a je pochovaný na neďalekom Flushing Cemetery. Jeho manželka Lucille, žila v dome naďalej až do svojej smrti v roku 1983. Vo svojej záveti odkázala dom a všetok majetok mestu New York, za účelom zriadenia múzea.
Múzeum bolo slávnostne otvorené v októbri 2003 a v roku 2017 má byť rozšírené o ďalšiu budovu - Visitors Center, ktorá je momentálne vo výstavbe na susednom pozemku. V Centre sa bude nachádzať 5 000 fotografií, 85 Louisovych zápisnikov, 750 magnetofónovych kotúčov, 5 pozlatených trubiek (na ktorých vám, ak si prinesiete svoj vlastný náustok, dovolia zahrať), obchod s unikátnymi suvenírmi a exkluzívnymi memorabíliami ako napr. šestnásťdielna CD kolekcia džezového majstra série "Ambassador", ktorá sa nedá kúpiť nikde inde na svete. Súčasťou novej budovy bude aj 72-miestna divadelná sála a multimediálna výstavná galéria, kde sa budú konať výstavy a premietať filmy.
Múzeum Louisa Armstronga v Queense je Mekkou džezových fanúšikov, ktorí sem prichádzajú po celý rok, ale predovšetkým v lete, kedy sa v japonskej záhrade pri dome koná džezový festival Hot Jazz/ Cool Garden, počas ktorého sa kvalitnou hudbou, červenou fazuľkou s ryžou a narodeninovou tortou oslavujú Satchmove narodeniny.
