

Nájsť miesto na prenocovanie je jednoduché. Stačí osloviť zopár rodín, ktoré majú v záhrade viacero júrt a nejaká voľná sa po chvíli nájde. Už v auguste v noci mrzne, takže si treba ešte pred spaním vypýtať drevo do piecky. Nám sa ušli malé a suché drievka, ktoré zhoreli za päť minút. S Rebeccou na seba pozeráme - a teraz čo? Ešteže sme boli dve v jurte pre štyroch a každej sa ušla deka navyše. Bunda s kapucňou sa tiež zíde. Nielen kvôli zime, ale aj kvôli pavúkom vyliezajúcim zo všetkých strán.


V národnom parku nie sú žiadne rázcestníky so šípkami alebo značky na stromoch. Človek môže hodiny šliapať hore-dole po kopcoch alebo údolím rieky a nikoho nestretnúť. Iba stáda zvierat: kravy, jaky, ovce a kozy. Bez zvoncov a bez pastierov, len tak sa samé túlajú. Hneď ako sa začne stmievať, alebo sa zamračí na dážď, vrátia sa odkiaľ prišli.


Druhú noc sme v kórejskom kempe boli jediní Nekórejci. Tam už sme nerozumeli naozaj ničomu... J Nakoniec sme pochopili, že sa nemáme zamknúť, lebo trikrát za noc nám príde niekto priložiť do piecky. Zamknúť sa ani nedá čím, klasická minizápadka je odlomená. Celú noc sa strieda chlad a sauna. O štvrtej chlapík poriadne priložil. Museli sme si na pol hodinu otvoriť jurtu.


V parku sa dá prenajať kôň alebo aj ťava. Výlet na koni je dobrý nápad hlavne po daždivej noci, keď je všade blato a voda v rozvetvenej rieke je obzvlášť studená. Povinne treba ísť so sprievodcom. Keď ten náš zistil, že som prvýkrát na koni, usúdil, že je čas trochu sa zabaviť. Všetky kone popohnal dole strmým svahom smial sa na tom, ako sa z celej sily držím sedla a snažím nespadnúť. Ukázal nám ale kopu zaujímavých miest, vrátane chytania divých koní.

Za dva dni sme pešo a na koňoch prešli len malú časť parku. Musíme to ešte aspoň raz zopakovať. Už budeme vedieť, čo nás čaká v autobuse.








