Aká je najdlhšia rieka na svete? Ja tvrdím Níl, spolužiak Amazonka. Tak zájdeme do knižnice, nájdeme knižku a zistíme, kto z nás mal pravdu. Koľko času, a pritom aká triviálna otázka. V starej dobe sme informácie museli prácne hľadať, som rád, že tá doba skončila. V novej dobe sme tomu vzdialení na 0,16s (toľko trvalo vyhľadávaču, kým našiel danú informáciu). Čo ak sa jedná o zložitejšiu otázku? Napríklad aký je momentálne najpoužívanejší priemyselný bezdrôtový komunikačný protokol? Alebo výsledky najnovších výskumov bezdrôtovej komunikácie v prostredí s elektromagnetickým šumom? V starej dobe to bol obrovský problém. Chcelo to zborník z tematickej konferencie, alebo tematický zameraný časopis. Samozrejme v tlačenej podobe. A niekoho, kto to čítal a vie, kde by to mohlo byť. Je celkom možné, že na Slovensku by ste sa k tejto informácií nedopátrali. Kto to zažil, vie o čom hovorím : ) Keď som študoval na gymnáziu (čo nebolo tak dávno), v knižke na slovenský jazyk bolo napísané, že často krát je lacnejšie spraviť nový výskum ako nájsť výsledky rovnakého výskumu realizovaného na iných pracoviskách. V knižke bolo ešte napísané, že čím ďalej to bude horšie, pretože bude viac a viac publikácií : )
Toto bola doba nedostatku informácií, doba ktorá trvala od počiatku civilizácie až do nástupu 21. storočia. Ruku na srdce, chýba Vám tá doba? Mnohí so slzami v očiach a sentimentom odpovedia áno, (v tej dobe boli predsa mladí a zdraví, slečny v ich veku boli štíhle, pekné a nezadané: ) ) No mne tá doba nechýba. Keby mi aj chýbala, je to pas, doba nedostatku informácií sa už sa nevráti. Všetko okolo nás sa mení, všetko sa prispôsobuje tejto úplne novej dobe, dobe nadbytku informácií a informačného smogu.
Všetko sa mení a prispôsobuje novej dobe, jedine školstvo o ktorom si mnohí z nás stále myslia, že patrí k najlepším na svete žije v starej dobe, dobe nedostatku informácií. Školstvo, ktorého základ položila už Mária Terézia (a divili by ste sa, ako málo sa od tej doby zmenilo). Školstvo, ktorého úlohou bolo vychovať zamestnancov pre priemyselnú spoločnosť. Lenže dnes je už iná doba, doznieva informačná revolúcia, vyspelé ekonomiky sa transformujú na znalostné (aj my by sme chceli) a naše školstvo ostáva nezmenené. Dobre, latinčina sa už neučí, vystriedala ju angličtina, no základy ostávajú. Najmä jeden veľmi nebezpečný a to, že vzdelávanie je prenos informácií z učiteľovho zošita do zošitov žiakov.
Kým v starej dobre, dobe nedostatku informácií bolo dôležité vedieť, respektíve vedieť kde hľadať, v tejto novej dobe je dôležité vedieť pracovať s informáciami, ktorých je prebytok tzv. informačný smog. Pracovať s informáciami – správne prečítať text, analyzovať a triediť poznatky, vyhľadávať súvislosti, myslieť kriticky, spájať informácie do kontextu a vytvárať si vlastný názor na základe získaných poznatkov. Takmer všetky úlohy v pracovnom živote sú formou tzv. „open book“, treba nájsť riešenie, v spleti informačného smogu nájsť to dôležité. Toto však škola nenaučí. Namiesto toho tu máme systém ktorý zabíja kreativitu, kritické myslenie (osobná skúsenosť) a učí nás naspamäť protónové čísla všetkých prvkov periodickej sústavy spolu s ich latinskými názvami. A neučí veci potrebné k životu, napríklad základy ekonómie (žeby preto majú isté strany toľko voličov?) – ak áno tak im nepripisuje dôraz.
Nie, netvrdím, že školy majú spáliť všetky učebnice a zmeniť sa na počítačové labáky a test bude pozostávať z hľadania na internete, niektoré poznatky sa naozaj musia namemorovať, a niektoré schopnosti mechanicky naučiť, predsa len ťažko pochopím nájdený vzorec ak neovládam základy matematiky, či ťažko sa dohovorím so slovníkom v ruke. Takýchto poznatkov je podstatne menej ako sa memoruje dnes. Život je o inom.
Žiaľ, skôr nemyslím, že dôjde k zlepšeniu. Základné a stredné školstvo je špecifické v tom, že zaujíma hlavne tých, ktorí voliť ešte nemôžu (žiaci) a tých, ktorí sa často krát silou mocou bránia zmenám (učitelia), preto sa málokedy stáva celospoločenskou témou a veľké reformy ho skôr obchádzajú. Z tohto dôvodu sa možno ešte aj moje deti budú učiť naspamäť periodickú sústavu prvkov.
Posledných 10 rokov je málo na zmenu, no kto prv zareaguje, prv bude žať ovocie správneho rozhodnutia a niektoré štáty sú už teraz kilometre pred nami.
