Keď hráte meno, mesto zviera, vec iste preskakujete písmeno Q, pretože len málokomu napadnú v ošiali hry nejaké slovenské slová na toto nezvyčajné písmeno, ak vôbec nejaké existujú. V latine bolo takýchto slov podstatne viac. Napríklad moje obľúbené quid pro quo, „niečo za niečo" alebo notoricky známe quo vadis, „kam kráčaš". V kresťanskej histórii sa apoštol Peter pýta Ježiša Krista quo vadis, domine?, „kam kráčaš, pane?" Alebo ešte jedno slovíčko na Q, quorum, prenesene kvórum. Iste poznáte v súvislosti s parlamentom. Doslova znamená „z nich", resp. potrebný počet hlasov alebo členov, aby bol parlament uznášania schopný.
Ak bývate vo väčšom meste, nie sú vám neznáme postavičky postávajúce na verejných priestranstvách predávajúce časopis s príznačným názvom nota bene, „neprehliadni/dobre si všimni". Takže nabudúce si dobre všimnite... Ak vidíte svoju budúcnosť inde ako pri predávaní pouličného časopisu, pracujte na svojom curriculum vitae, doslova „beh života", prenesene životopis.
Zaužívaným výrazom z latiny, ktorý prežil do dnešných dní a je známy snáď už žiakom na druhom stupni základnej školy je cogito ergo sum, „myslím, teda som", dá sa povedať, základná fráza filozofie Reného Descartesa. K tomu nepochybne treba dodať errare humanum est, „mýliť sa je ľudské", na to nadväzuje sed diabolicum perseverare, „zotrvávať v omyle diabolské". A keď už je niekto taký diabol, môže sa ľahko stať persona non grata, „nežiaduca osoba". Vzťahy medzi ľuďmi možno vyjadriť aj výrazom homo homini lupus, „človek človeku vlkom".
