V médiách sa objavila správa o tom, že lekári pri operácii pacientovi zabudli v tele 30 centimetrov dlhý chirurgický nástroj. Nie je to prvý krát, čo počet použitých nástrojov po operačnom zákroku rapídne klesol. Lekári zabúdajú ihly, obväzy a rôzne kovové nástroje. Je to bežný štandard, alebo skôr niečo výnimočné? Aktuálne začínam mať pocit, že už sa niet čomu diviť. A práve to je na tom smutné.
Možno je to spôsobené dobou v ktorej žijeme a samotným tempom života. V dnešnom pracovnom kolotoči sa z nás zamestnávatelia snažia vyťažiť maximum a paradoxné na tom je, že tí najšikovnejší zamestnanci majú toho na chrbte naloženého najviac. Všade sa znižujú stavy a zostávajú len tí najlepší, ktorí robia všetko. Okrem svojich doterajších povinností dostanú za úlohu aj povinnosti svojich prepustených kolegov. Každý si akosi zvykol na to, obracať sa pravidelne na ľudí u ktorých už dopredu vie, že si odvedú svoju prácu zodpovedne. Avšak aj ten najlepší a najsvedomitejší človek príde raz do fázy, keď pod ťarchou množstva povinností začne byť vyčerpaný, viac náchylný na stres a prirodzene začne robiť chyby.
Je náročné vystupovať z rozbehnutého vlaku, ale aby nedochádzalo k omylom a aby sme "nezabúdali nástroje" tam, kde nepatria, skúsme trochu spomaliť, zamerať sa na podstatu a snažiť sa robiť si svoju prácu najlepšie ako vieme a pokiaľ možno sa z toho nezblázniť.
